Vedci z MIT a ďalších svetových inštitúcií skúmali, ako extrémne horúčavy ovplyvňujú naše emócie. Na základe analýzy vyše miliardy príspevkov na sociálnych sieťach zistili, že keď teplota presiahne 35 °C, nálada ľudí citeľne klesá, referuje portál Euronews.
Odborníci sa pozreli na viac ako miliardu príspevkov zo sociálnych sietí, aby lepšie pochopili, aký vplyv majú extrémne teploty na našu psychiku.
Ak sa vám zdá, že vás horúčavy privádzajú do nepríjemnej nálady, nie ste jediní. Najnovší výskum ukazuje, že zlé pocity v horúcich dňoch môžu mať súvislosť s globálnym otepľovaním.
Výskumný tím z MIT spolu s partnermi z celého sveta skúmal emocionálne reakcie ľudí na sociálnych sieťach, pričom ich porovnávali s údajmi o extrémne vysokých teplotách.
Zhromaždili a analyzovali vyše miliardu príspevkov pochádzajúcich z viac ako 150 krajín. Výsledok? Vysoké teploty nás nielen potia, ale zhoršujú aj našu náladu.
V štúdii, ktorú publikoval vedecký časopis One Earth, sa ukázalo, že keď teploty vystúpia nad 35 °C, nálada spoločnosti celkovo klesá – najvýraznejšie v oblastiach s nižšími príjmami.
Neagtívna nálada je globálny problém
Výskumníci detailne preskúmali 1,2 miliardy príspevkov na platformách X (predtým Twitter) a Weibo, ktoré pochádzali zo 157 krajín a boli zhromaždené počas jedného roka. Každý príspevok bol ohodnotený podľa emocionálneho tónu – od 0,0 (veľmi negatívny) po 1,0 (veľmi pozitívny).
Príspevky boli geograficky priradené k takmer 3 000 lokalitám a prepojené s konkrétnymi teplotnými údajmi v čase ich zverejnenia.
Zistilo sa, že pri teplotách nad 35 °C sa negatívny tón príspevkov zvýšil o približne 25 % v chudobnejších krajinách, zatiaľ čo v bohatších krajinách to bolo o 8 %.
Ako povedal spoluautor štúdie Jianghao Wang z Čínskej akadémie vied: „Sociálne médiá nám poskytujú výnimočnú možnosť nahliadnuť do ľudských emócií naprieč rôznymi kultúrami a regiónmi.“
„Tento prístup nám umožňuje sledovať vplyv klimatických zmien na ľudské pocity v rozsahu, ktorý tradičné prieskumy nedokážu pokryť a to v reálnom čase.“
Zároveň sa ukázalo, že vplyv tepla na psychiku je v ekonomicky slabších krajinách až trojnásobne vyšší než v tých bohatších. Podľa vedcov to poukazuje na nevyhnutnosť začlenenia psychologickej adaptácie do plánovania klimatických opatrení.
Prečo sa spája horúčava s hnevom?
Toto nie je prvýkrát, čo vedci zaznamenali spojitosť medzi horúčavami a nepríjemnou náladou. Už v 80. rokoch výskumy ukázali, že s rastúcimi teplotami narastá aj pravdepodobnosť, že vodiči zatrúbia. Tí, ktorí mali stiahnuté okná – pravdepodobne bez klimatizácie – boli ešte podráždenejší.
Podľa jednej štúdie z obdobia olympiády v Pekingu v roku 2008 aj novinári počas tepla častejšie používali negatívne výrazy vo svojich článkoch.
Zmeny nálady spôsobené teplom však môžu byť ešte závažnejšie. Dlhoročné výskumy naznačujú súvislosť medzi násilnými trestnými činmi a vysokými teplotami.
Napríklad štúdia z roku 2019 ukázala, že viac než tretina vrážd (konkrétne 30 % zo 137 prípadov) spáchaných v severnom a strednom Grécku v období 1995 až 2004 sa stala počas dní, keď priemerná teplota presiahla 25 °C.
Ďalšia analýza z 80. rokov sledovala historické povstania medzi rokmi 1791 až 1880 a zistila, že väčšina z nich sa odohrala počas leta, a to bez ohľadu na to, či išlo o severnú alebo južnú pologuľu. V Európe ich bolo najviac v júli, v Južnej Amerike v januári.
Horúčavy môžu ovplyvniť aj vnútorné prežívanie. Ľudia sú vtedy náchylnejší obrátiť negatívne pocity proti sebe. Štúdia z roku 2018 preukázala, že počas horúcich dní narastá riziko samovrážd.
Prečo k tomu dochádza? Existuje niekoľko hypotéz. Jedna z nich tvrdí, že počasie môže ovplyvniť chemické procesy v mozgu. Fínski vedci zistili, že vysoké teploty môžu ovplyvniť hladiny serotonínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii nálady a úzkosti. Iní odborníci tvrdia, že teplo zvyšuje hladiny testosterónu, čo môže podporovať agresívne správanie.
Je však dôležité zdôrazniť, že väčšina výskumov uvádza len koreláciu – teda súvislosť – nie priamu príčinnosť. Na výsledky môžu vplývať aj ďalšie faktory.
Môžeme očakávať ešte horšie nálady v budúcnosti?
S výhľadom do budúcnosti vedci vytvorili projekcie pomocou globálnych klimatických modelov, aby predpovedali, ako by mohol rast teplôt ovplyvniť emocionálny stav ľudí do konca 21. storočia. Aj keď sa predpokladá, že sa spoločnosti postupne prispôsobia, očakáva sa, že globálny sentiment klesne o 2,3 % do roku 2100 – práve kvôli zvýšeným teplotám.
Nick Obradovich, spoluautor štúdie a výskumník z MIT a Laureate Institute for Brain Research, uviedol: „Je čoraz zreteľnejšie, že počasie má vplyv na emócie ľudí v globálnom meradle. A keďže sa klíma mení, budovanie psychickej odolnosti jednotlivcov voči týmto zmenám bude nevyhnutné pre celkovú spoločenskú adaptáciu.“
Vedci zároveň upozorňujú, že ešte stále existuje množstvo nezodpovedaných otázok. Sociálne siete nereprezentujú všetky demografické skupiny – deti a starší ľudia, ktorí sú obzvlášť citliví na horúčavy, sú na týchto platformách len málo zastúpení. Reálny emocionálny dopad teda môže byť ešte väčší než naznačujú výsledky.
Zatiaľ čo infraštruktúra nám môže pomôcť zvládnuť fyzické účinky vysokých teplôt, výskum ukazuje, že porozumenie psychologickým dôsledkom je rovnako dôležité pre celkovú pripravenosť spoločnosti.
