Globálne otepľovanie má zásadný dopad na najchladnejšie krajiny Európy, vrátane Islandu a Škandinávskych štátov ako Švédsko. V týchto oblastiach sa prejavuje výrazná zmena klímy, ktorá prináša širokú škálu výziev. Extrémne chladné obdobia sú v severskom regióne čoraz menej pravdepodobné, referuje portál Bloomberg.
Studených vĺn je čoraz menej
Globálne otepľovanie spôsobené emisiami skleníkových plynov poškodzuje ekosystémy a infraštruktúru aj v najchladnejších krajinách Európy.
„Na otepľujúcej sa planéte sa studené vlny stávajú menej intenzívnymi a menej častými,“ povedal Izidine Pinto, spoluautor štúdie vedcov z organizácie World Weather Attribution a výskumník z Kráľovského holandského meteorologického inštitútu.
„Emisie zo spaľovania ropy, plynu a uhlia posilňujú extrémne počasie na celom svete, čím sa náš život stáva nebezpečnejším, drahším a neistejším,“ povedal Pinto.
Tak ako klimatické zmeny spôsobujú, že vlny horúčav sú horúcejšie a častejšie, spôsobujú aj chladné obdobia, ktoré sú miernejšie a zriedkavejšie, zistili vedci z WWA, ktorí použili recenzovanú metódu na určenie vplyvu globálneho otepľovania na nedávne extrémne výkyvy počasia.
Vyššie teploty ničia infraštruktúru
Miernejšie počasie v severných zemepisných šírkach urýchľuje topenie arktického morského ľadu, zatiaľ čo čoraz častejšie mrazy a rozmrazovanie poškodzujú infraštruktúru a vytvárajú vrstevnatejšiu snehovú pokrývku, ktorá zvyšuje riziko lavín.
V chladnom období začiatkom tohto mesiaca zaznamenala švédska dedina Vittangi 5. januára najnižšiu teplotu -44,6 °C, čo je najchladnejšia teplota v tomto storočí v severských krajinách. Podľa vedcov z WWA by však bez zmeny klímy bolo v Nórsku, Švédsku a Fínsku približne o 4 °C chladnejšie.
Analýza historických údajov WWA dospela k záveru, že takéto chladné obdobie možno očakávať raz za 15 rokov. Keď sa však pozreli na päťdňový teplotný priemer, zistili, že januárová studená vlna bola len 12. najchladnejšou od roku 1950.
Aké sú prognózy v budúcich rokoch?
Vedci skombinovali pozorovania s klimatickými modelmi a dospeli k záveru, že pravdepodobnosť výskytu päťdňovej vlny chladu je v súčasnosti vplyvom globálneho otepľovania päťkrát nižšia, zatiaľ čo pravdepodobnosť výskytu jednodňových extrémnych mrazov je 12-krát nižšia.
Ak sa globálne teploty zvýšia o 2 °C oproti predindustriálnej úrovni – v porovnaní so súčasným nárastom o 1,2 °C – päťdňové studené vlny budú teplejšie o ďalších 2,5 °C, zatiaľ čo jednodňové extrémy budú teplejšie o 2 °C.
