Eutrofizácia vody súvisí s procesom starnutia jazier a tokov v dôsledku vysokej koncentrácie živín. V tomto procese sú tieto živiny – zvyčajne dusík a fosfor – potravou pre vodné organizmy, ako sú riasy, planktón alebo iné mikroorganizmy, čo vedie k tvorbe škodlivých rias. Príčiny eutrofizácie vznikajú však aj mimo vodných plôch.
Dochádza k nej aj vtedy, keď sa zrážky, ktoré stekajú z vysoko hnojenej poľnohospodárskej pôdy, golfových ihrísk a trávnikov dostanú do potoka, jazera, oceánu alebo inej vodnej plochy. Eutrofizáciu spôsobuje aj kontaminácia potokov alebo rybníkov odpadovými vodami alebo odtokom zo septikov. Keď sa takáto znečistená voda bohatá na živiny dostane do vodného zdroja, podnieti to populačný boom medzi riasami a inými organizmami. Výsledkom je enormné rozmnoženie rias – potoky, jazerá a oceány, ktoré boli kedysi čisté, sú zrazu zelené od rias.
Žaburinka či červený príliv
Ak sa eutrofizácia vyskytuje v rybníkoch alebo jazerách, hovoríme často o žaburinke. Keď k tomuto javu dôjde v oceáne a populácia určitých druhov mikroskopických dinoflagelátov (druh riasy, pozn. redakcie) exploduje, voda sa môže sfarbiť do červena, hneda alebo ružova. Preto tento proces označujeme ako červený príliv.
Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene. Napríklad vtedy, keď jarná povodeň vyplaví obrovské množstvo živín z okolitej krajiny do jazera či rieky. Táto eutrofizácia však zvyčajne trvá krátko.
Unikátny vynález: Solárne strešné okno vyrába pitnú vodu a je zdrojom obnoviteľnej energie
Účinky na život – vznik mŕtvych zón
Okrem toho, že riasy spôsobujú nepekné znečistenie vody, majú tiež ničivý vplyv na vodné živočíchy. Zväčší sa totiž i množstvo odumretých organizmov, ktorých telá klesajú na dno jazera alebo oceánu. Postupom času zaplní dno podstatná vrstva mŕtvych a rozkladajúcich sa rias. Mikróby, ktoré rozkladajú tieto mŕtve organizmy, využívajú pri tomto procese kyslík a produkujú oxid uhličitý. Výsledkom je úbytok kyslíka vo vode, stav známy ako hypoxia. Keďže väčšina rýb, krabov, mäkkýšov a iných vodných živočíchov závisí od kyslíka rovnako ako suchozemské živočíchy, konečným výsledkom eutrofizácie a rozšírenia sa rias je vytvorenie oblasti, kde nemôžu žiť žiadne vodné živočíchy – takzvaná mŕtva zóna.
Okrem toho oxid uhličitý znižuje pH morskej vody, čo je známe ako okysľovanie oceánov. To spomaľuje rast rýb a mäkkýšov a môže zabrániť tvorbe ulity lastúrnikov.
Globálny problém, ktorý sa týka všetkých
Mŕtve zóny v dôsledku eutrofizácie sú celosvetovo rastúcim problémom. Šesťdesiatpäť percent ústí riek a pobrežných vôd v USA je stredne až silne znečistených nadmerným prísunom živín. Podľa niektorých zdrojov je 54 percent jazier v Ázii eutrofických. Čísla sú podobné pre jazerá v Európe, zatiaľ čo v Severnej Amerike trpí takmer polovica jazier eutrofizáciou.
Táto strata vodného života má zničujúci vplyv na rybolov a rybársky priemysel. V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy. Najväčšia mŕtva zóna sa nachádza v Mexickom zálive, kde dosahuje rozlohu vyše 20 tisíc kilometrov štvorcových.
Avšak nárast rias má negatívny dopad nielen na rybársky priemysel, ale môže mať vážny vplyv na ľudské zdravie. Ľudia môžu vážne ochorieť po konzumácii ustríc a iných mäkkýšov kontaminovaných toxínom z červeného prílivu. Dinoflagelát ( alebo tiež panciernatka či obrnenka), ktorý spôsobuje červený príliv a odliv, môže spôsobiť podráždenie očí, pokožky a dýchacích ciest, ako aj alergickú reakciu (kašeľ, kýchanie, slzenie a svrbenie) u plavcov, vodákov a obyvateľov týchto pobrežných oblastí.
Existuje riešenie tohto problému?
Napriek tomu, že už boli podniknuté niektoré kroky, ktoré pomáhajú zmierniť príčiny vzniku eutrofickej vody, stále je to málo. Napríklad sa začali používať nízkofosfátové pracie prostriedky, ktoré nahrádzajú staršie typy pracích prostriedkov s vysokým obsahom fosfátov. Tento posun pomáha zabraňovať vyplavovaniu fosfátových živín do potokov a jazier.
Pomôcť môže tiež zníženie nadmerného používania hnojív na trávnikoch a poľnohospodárskej pôde či eliminovanie únikov odpadových vôd zo septikov do riek a potokov.
Zväčšenie veľkosti a rozmanitosti mokradí, ústí riek a prírodných oblastí na brehoch riek pomáha riadiť odtok vody bohatej na živiny do potokov a oceánov. Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie k menšiemu množeniu rias.
Napriek tomu, že ide o naliehavý problém, je momentálne neriešiteľný. Dôvodom je fakt, že dopyt po vyššej produktivite poľnohospodárskej pôdy neustále rastie, čo má za následok aj zvýšené používanie hnojív bohatých na fosfáty a dusík. Tieto hnojivá sú hlavným vinníkom, ktorý spôsobuje rast eutrofických mŕtvych zón. Kým sa tento problém úplne nevyrieši, možno očakávať, že tieto mŕtve zóny budú pokračovať a spôsobovať negatívny dopad na životné prostredie.
