Letá v Európe sa už teraz predlžujú a otepľujú. Nový výskum ukazuje, že ak bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, kontinent by mohol do konca 21. storočia zažívať takmer o mesiac a pol horúceho počasia navyše, a to každý rok.
Nová vedecká štúdia prináša zlomový objav ukazuje, že dnešné teplotné vzorce nápadne pripomínajú situáciu spred 6 000 rokov. Z pohľadu klimatologického vývoja môže ísť o predzvesť ešte dlhších období horúčav v budúcnosti.
Vďaka „bahnu“ vieme viac
Výskum publikovaný v prestížnom žurnále Nature Communications stavil na netradičný, no výpovedný zdroj údajov – jazerné sedimenty. Bahno z európskych jazier funguje ako klimatická „časová kapsula“, ktorá dokumentuje vývoj sezón počas posledných 10 000 rokov.
Vedci analyzovali tzv. teplotný gradient podľa zemepisnej šírky – teda rozdiel medzi teplotou v Arktíde a pri rovníku. Práve tento gradient ovplyvňuje smerovanie vetrov z Atlantiku na európsky kontinent, a tým aj celkový charakter počasia.
Ako Arktída rýchlo otepľuje, rozdiel v teplotách medzi ňou a rovníkom sa zmenšuje. To spôsobuje spomalenie prúdenia vzduchu, čo vedie k predlžovaniu a zosilňovaniu letných klimatických vzorcov, ako sú napríklad vlny horúčav. Zároveň sa tým objektívne predlžuje aj samotná letná sezóna.
Koľko budeme mať navyše letných dní?
Podľa výpočtov autorského tímu sa s každým poklesom teplotného gradientu o 1 °C predĺži leto v Európe približne o šesť dní. Ak bude globálne otepľovanie napredovať rovnakým tempom, do roku 2100 by sa mohlo leto predĺžiť o 42 dní.
Nie je však vylúčené ani dramatickejšie predĺženie. So súčasným trendom otepľovania Arktídy môže Európa zažívať až osem mesiacov letného počasia do konca tohto storočia.
Znie to extrémne, ale nie je to bezprecedentné. Približne pred 6 000 rokmi, keď bol klimatický systém Zeme v podobnom stave, trvala teplá sezóna v Európe takmer 200 dní.
Starý cyklus, nové tempo
Zemský klimatický systém vždy fungoval v cykloch, v ktorých sa menil teplotný gradient medzi Arktídou a rovníkom. To však, čo zažívame dnes, je podľa vedcov rýchlejšie, silnejšie a poháňané ľudskou činnosťou.
„Naše zistenia dokazujú, že nejde o nový jav – ide o opakujúci sa prvok klimatického systému planéty,“ uviedla Dr. Laura Boyall, spoluautorka štúdie a bývalá doktorandka na Royal Holloway. „Rozdiel je v tom, akou rýchlosťou, intenzitou a z akých príčin tieto zmeny nastávajú.“
Vedci navyše upozorňujú, že do klimatických zmien zasahujú aj spätné väzby spôsobené človekom, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne urýchliť alebo tlmiť vývoj letného počasia.
Európa: Najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent
Európa je v súčasnosti najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Najviac to pociťujú mestá, kde sa uplatňuje tzv. efekt mestskej tepelnej ostrovy – teplo je zachytávané a akumulované betónom, asfaltom a budovami.
Analýza organizácie Climate Resilience for All, zverejnená v lete 2024, analyzovala teplotné dáta z 85 miest po celom svete za obdobie rokov 2019 – 2023. Výsledky ukázali, že obdobia extrémnych horúčav už neprebiehajú výlučne počas leta.
V gréckych Aténach trvala sezóna horúčav od polovice mája až do začiatku októbra.
Tirana (Albánsko) zaznamenala až 143 dní extrémneho tepla.
Lisabon (Portugalsko) mal 136 horúcich dní,
Madrid (Španielsko) 119 dní.
Ďalší výskum navyše ukázal, že v roku 2024 ľudská činnosť pridala priemerne celý mesiac extrémneho tepla približne polovici svetovej populácie.
