Každý rok zomrie v mestách EÚ viac ako štvrť milióna ľudí v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Hoci sa situácia pomaly zlepšuje, podľa novej správy Európskeho dvora audítorov to stále nestačí, informuje portál Politico.
Znečistenie klesá v mestách minimálne
Znečistenie ovzdušia v Európe síce mierne klesá, ale stále predstavuje obrovský problém. Podľa správy zomiera ročne v EÚ minimálne 250 000 ľudí v dôsledku znečistenia jemnými prachovými časticami (PM), oxidom dusičitým (NO₂) a ozónom (O₃). Hlavnými zdrojmi sú doprava a vykurovanie domácností.
Znečistenie hlukom, najmä z dopravy, spôsobuje 12 000 predčasných úmrtí ročne a je spojené s 48 000 prípadmi srdcových ochorení. Problémom je, že mnohé mestá nevedia tieto problémy efektívne riešiť. Dôvodom sú slabá koordinácia úradov, neúčinné opatrenia a odpor obyvateľov voči zmenám.
Doprava je hlavný vinníkom znečistenia ovzdušia
Cestná doprava je najväčším zdrojom NO₂, ktorý poškodzuje dýchacie cesty. Najväčší problém majú Atény, Krakov a Barcelona. V roku 2020 zomrelo v EÚ 49 000 ľudí v dôsledku vysokých koncentrácií NO₂ – čo je viac ako dvojnásobok počtu úmrtí pri dopravných nehodách.
Doprava navyše prispieva aj k tvorbe ozónu, ktorý vzniká pri reakcii NO₂ s atmosférou. Zníženie emisií NO₂ by preto pomohlo nielen kvalite ovzdušia, ale aj zníženiu tvorby škodlivého ozónu.
Prachové častice sú najzávažnejším problémom
Najväčšou príčinou úmrtí však nie je doprava, ale jemné prachové častice PM2.5, ktoré v roku 2021 zabili 253 000 ľudí. Hlavným zdrojom je vykurovanie domácností tuhými palivami, ako sú uhlie a drevo.
Napríklad v Krakove sa po prechode na ekologickejšie vykurovanie kvalita ovzdušia zlepšila. Ideálne by bolo nahradiť uhlíkové a drevené kotly elektrickými tepelnými čerpadlami, čo by prospelo aj klíme. Problémom však je, že niektoré ekologické alternatívy (napr. prechod z dreva na zemný plyn) síce znížia znečistenie ovzdušia, ale zvýšia emisie CO₂.
Hluk je tichým zabijakom
Doprava je aj najväčším zdrojom hlukového znečistenia, pričom WHO považuje hluk za druhý najväčší environmentálny rizikový faktor po znečistení ovzdušia.
EÚ si stanovila cieľ znížiť počet ľudí postihnutých hlukom o 30 % do roku 2030, no správa varuje, že reálne sa podarí dosiahnuť len 19 %. V najhoršom prípade môže hlukové znečistenie dokonca vzrásť o 3 %.
Audítori odporúčajú zavedenie prísnejších limitov na hluk a zosúladenie hlukových noriem EÚ s odporúčaniami WHO.
Nízkoemisné zóny narážajú na odpor
Mnohé mestá a krajiny nedodržiavajú existujúce pravidlá EÚ o kvalite ovzdušia a hluku. Viac ako 100 prípadov porušenia týchto smerníc rieši Európska komisia, pričom niektoré spory trvajú viac ako desať rokov.
Jedným z riešení sú nízkoemisné zóny, ktoré obmedzujú vjazd starších a znečisťujúcich vozidiel do určitých oblastí. Hoci sa ukázali ako účinné, často narážajú na odpor verejnosti.
V Španielsku viaceré mestá odmietajú zaviesť nízkoemisné zóny napriek zákonu. V Londýne dokonca vandalizovali monitorovacie kamery systému ULEZ (Ultra Low Emission Zone).
Podľa audítorov je dôležité lepšie plánovanie a väčšia flexibilita, aby sa predišlo sociálnym konfliktom. Ak v meste jazdia prevažne staré autá, ich náhly zákaz by spôsobil veľké problémy.
Správa jasne ukazuje, že znečistenie ovzdušia a hluk sú závažné zdravotné problémy, ktoré zabíjajú tisíce ľudí ročne. Mestá musia urychlene prijať efektívnejšie opatrenia, najmä v oblasti dopravy a vykurovania.
„Ochrana zdravia ľudí je kľúčovou úlohou politikov. Musíme konať,“ uzavrel audítor EÚ Klaus-Heiner Lehne.
