- aktualizované 26. januára 17:56
Európska komisia (EK) postúpi Súdnemu dvoru Európskej únie prípad Slovenska pre nedodržanie pravidiel Európskej únie (EÚ) o skládkach odpadov.
Dôvodom je, že Slovensko nerekultivovalo a neuzavrelo viacero skládok, ktoré odporujú požiadavkám smernice o skládkach odpadov. Komisia o tom informovala na svojej webstránke.
Pred uzavretím sa musia rekultivovať
Podľa danej smernice mali členské štáty do 16. júla 2009 uzavrieť staré skládky s výnimkou prípadov, keď sa na základe primeraného plánu úpravy povolila ich ďalšia prevádzka.
Pod Tatrami pribudne vyše sto vylepšených kontajnerových stojísk či nádob na odpad zabezpečených proti medveďom
Pred uzavretím sa musia rekultivovať, aby sa zaistilo, že nebudú mať výrazne negatívne účinky. „Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, ako príslušný orgán vykoná záverečnú kontrolu na mieste, posúdi všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schváli uzavretie a rekultiváciu,“ uviedla EK.
Komisia zaslala Slovensku na jar v roku 2017 formálnu výzvu, a to z dôvodu nesúladu so smernicou. V marci 2019 zaslala i odôvodnené stanovisko.
21 skládok je stále problémom
Viacero nevyhovujúcich skládok bolo odvtedy uzavretých, ďalšie boli obnovené a opätovne povolené, avšak v prípade 21 skládok je stále potrebné prijať opatrenia.
Chýba im primeraný plán a hoci boli vyradené z prevádzky, nedošlo k ich rekultivácii ani k definitívnemu uzavretiu tak, ako to vyžaduje smernica. Môžu teda predstavovať nebezpečenstvo pre ľudské zdravie i pre životné prostredie.
Keďže sťažnosti EK slovenské orgány dosiaľ v plnej miere nevyriešili, Komisia dospela k záveru, že ich úsilie bolo nedostatočné a neuspokojivé, a preto prípad postupuje Súdnemu dvoru EÚ.
Vážna reputačná škoda
„Kým sa minister životného prostredia naplno venuje svojej ďalšej politickej kariére, Slovensko má na stole žalobu od Európskej komisie,“ tvrdí slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v reakcii na žalobu EK voči Slovensku pre nedodržanie pravidiel o skládkach odpadov.
Problém so skládkami podľa Hojsíka trvá už roky a doterajší šéfovia envirorezortu zvykli len ukazovať prstom na svojich predchodcov.
Podobný postoj očakáva aj od povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), z čoho je ale sklamaný, keďže pri Budajovom nástupe do funkcie mal povesť ochranára a skúseného politika. „Výsledky však ukazujú opak. Pričom je očividné, že na ochranu životného prostredia už minister definitívne rezignoval,” uviedol.
Europoslanec doplnil, že žaloba je vážnou reputačnou škodou pre Slovensko, z ktorej sa môže stať aj škoda finančná. „Pevne verím, že minister si nájde chvíľu, aby téme venoval pozornosť a potenciálnu finančnú škodu minimalizoval a riešil problém so skládkami,” povedal Hojsík.
Spaľovne nie sú riešením
Podľa Hojsíka ale nie je problematických len 21 skládok, na ktoré dlhodobo poukazuje EK. Na Slovensku je viac než 100 legálnych skládok, v okolí ktorých žije 11-tisíc obyvateľov.
Za riešenie nepovažuje ani ďalšie spaľovne odpadu. Uviedol, že produkujú množstvo emisií skleníkových plynov, majú malú energetickú účinnosť, nemajú úplne vyriešené problémy s toxickými látkami a vzhľadom na to, že potrebujú množstvo odpadu, vedú k zanedbávaniu separovania a recyklovania.
„Skutočným riešením sú legislatívne, ekonomické a plánovacie nástroje, ktoré podporia rozvoj obehového hospodárstva tak, aby sa prioritne predchádzalo vzniku odpadov, opätovne používali výrobky, a následne sa pristupovalo k recyklácii,“ uzavrel.
