Predstavte si, že sa pozeráte na kmeň starého stromu a v jeho letokruhoch vidíte… začiatok katastrofy. Nie symbolicky. Doslova. Vedci totiž v úzkych prstencoch stromov z Pyrenejí našli zatiaľ najpresvedčivejší dôkaz toho, čo mohlo odštartovať jednu z najväčších tragédií európskej histórie – čiernu smrť. Mor, ktorý v rokoch 1347 až 1353 zabil desiatky miliónov ľudí a zmenil kontinent na nepoznanie.
Tajomstvo ukryté v „modrých kruhoch“
Výskumníci z Univerzity v Cambridgei a Leibnizovho inštitútu pre dejiny a kultúru východnej Európy (GWZO) v Lipsku spojili klimatické rekonštrukcie s vysokým rozlíšením so stredovekými historickými záznamami. Výsledok? Zatiaľ najjasnejšie prepojenie medzi náhlym klimatickým šokom a príchodom moru do Európy.
Kľúčové boli stromy v španielskych Pyrenejach. Ich letokruhy z rokov 1345, 1346 a 1347 vykazujú extrémne oslabený rast – také slabé sezóny, že vedci hovoria o charakteristických „modrých kruhoch“. Zjednodušene: stromy nerástli takmer vôbec.
Jedno slabé leto by sa ešte dalo vysvetliť prirodzene – krutá zima, sucho, výkyvy. Ale tri po sebe idúce katastrofálne letá? To už nie je náhoda.
A práve tu prichádza do hry scenár, ktorý znie takmer filmovo.
Pravdepodobný vinník: sopka… alebo viac sopiek
Vedci sa domnievajú, že okolo roku 1345 mohlo dôjsť k veľkej sopečnej erupcii – alebo dokonca k sérii erupcií. Takáto udalosť dokáže vyhodiť do atmosféry obrovské množstvo prachu a aerosólov, ktoré znížia množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zem. Výsledkom býva ochladenie a dlhšie obdobia vlhkého, nepriaznivého počasia.
A presne to sa malo stať aj v južnej Európe: niekoľko rokov abnormálne chladných a vlhkých liet. Stredoveké pramene navyše spomínajú zvláštnu oblačnosť a dokonca aj tmavé zatmenia Mesiaca – čo by mohlo súvisieť s prachom v ovzduší.
Profesor Ulf Büntgen z Cambridgeu priznáva, že hľadať príčiny vzniku a šírenia čiernej smrti je jedna z najťažších otázok historickej epidemiológie. Aj preto tento výskum vnímajú odborníci ako prelom: konečne sa objavuje ucelený mechanizmus, ktorý dáva zmysel.
Lenže samotné počasie by mor nevyrobilo. Musel sa pridať človek.
Keď chlad a dážď zničia úrodu, začína sa reťazová reakcia
Chladné a vlhké roky viedli k rozsiahlym neúrodam v celom Stredomorí. Hrozil hlad. A hlad v stredoveku neznamenal nepohodlie – znamenal smrť, rabovanie, kolaps poriadku.
Talianske prímorské regióny, konkrétne Benátky, Janov a Pisa, preto spravili krok, ktorý dával z pohľadu prežitia dokonalý zmysel: aktivovali diaľkové obchodné siete, aby do krajiny dostali obilie.
Obchodné trasy mali budované viac než storočie. A v roku 1347 naozaj pomohli – zabránili masovému hladovaniu.
Lenže v tých istých lodiach, ktoré privážali záchranu, mohlo prísť aj niečo, čo Európu položilo na kolená.
Obilie áno… ale aj blchy
Vedci sa domnievajú, že lode s obilím prevážali aj prenášačov moru: blchy, ktoré boli infikované baktériou Yersinia pestis.
Pôvod tejto baktérie stále nie je úplne jasný, no staroveká DNA naznačuje prirodzený rezervoár v divých pieskomiloch v strednej Ázii. Lenže keď sa blchy dostali do stredomorských prístavov, mohli preskočiť z hlodavcov na ľudí – a rozbehol sa mechanizmus, ktorý už nikto nedokázal zastaviť.
Čierna smrť sa následne šírila ako požiar: prístavy, trhy, mestá, karavány, rieky, cesty. Stačilo málo – jedna loď, jeden sklad, jedna populácia oslabená hladom a stresom.
A tu prichádza jedna z najzaujímavejších častí štúdie.
Strom, ktorý si pamätal chaos: Ako staroveká fosília odhalila príbeh obrátenia magnetického poľa Zeme
Dôkaz nepriamo ukázali mapy hladu
Výskumný tím porovnal dáta o potravinovej bezpečnosti, obchodnom správaní a klimatických udalostiach pred a po roku 1345. Zistili niečo, čo vyzerá až nepríjemne logicky:
Mestá, ktoré museli počas klimatického ochladenia dovážať obilie, boli zároveň tie, ktoré mor zasiahol skoro a veľmi tvrdo.
Naopak, veľké mestá, ktoré sa na dovoz obilia nespoliehali, sa prvej smrtiacej vlne do veľkej miery vyhli. Medzi takými sa spomínajú aj miesta ako Miláno či Rím.
Je to nepriamy, ale mimoriadne silný argument: obchodné trasy, ktoré zachraňovali ľudí pred hladom, zároveň otvorili bránu pandémii.
„Dokonalá búrka“, nie jedna príčina
Autori štúdie zdôrazňujú, že čierna smrť nebola dôsledkom jedného faktora. Nebolo to tak, že „prišiel mor a hotovo“.
Bol to skôr príklad toho, ako sa môžu navzájom zosilniť:
- klíma,
- poľnohospodárstvo,
- neúrody,
- hladomory,
- obchodné siete,
- ekológia hlodavcov a bĺch,
- a napokon ľudské rozhodovanie.
Vedci to nazývajú „dokonalou búrkou“ stresorov. Aj preto ide o výskum, ktorý nezaujíma len historikov. Je to varovanie pre súčasnosť.
Pretože ak vám táto reťazová reakcia niečo pripomína, nie ste sami.
Čo nám hovorí mor o dnešku?
V štúdii sa objavuje aj paralela s moderným svetom. COVID-19 sa po svete nerozšíril preto, že by bol prvý vírus v dejinách. Rozšíril sa preto, že máme husté dopravné spojenia, obchod, cestovanie, globalizáciu.
A presne toto sa v 14. storočí dialo v „stredovekej verzii“ globalizácie: obchodné siete Benátok či Janova boli technologickým zázrakom svojej doby.
Lenže dnešok pridáva ešte jednu vrstvu: klimatickú zmenu. Ak sa menia ekosystémy, mení sa správanie zvierat, hmyzích prenášačov aj chorôb. A ak sa zároveň zhoršuje potravinová bezpečnosť, tlak na obchod a migráciu rastie.
Inými slovami: podobné „dokonalé búrky“ môžu byť v budúcnosti častejšie, aj keď budú vyzerať inak.
Mor zmenil Európu viac než si myslíme
Čierna smrť nezabila „len“ ľudí. Zabila starý poriadok.
Odhaduje sa, že zomrelo 30 až 50 % populácie. A keď odíde polovica sveta, zvyšok sa automaticky zmení. Nedostatok pracovných síl spôsobil, že preživší pracovníci si mohli pýtať vyššie mzdy. Ľudia sa viac presúvali. Feudálne väzby oslabli. Majetok prechádzal na nových vlastníkov. Autorita sa otriasla.
A v dlhšom horizonte? Európa prešla obrovskou hospodárskou reštrukturalizáciou, rastom miest a postupne aj podmienkami, ktoré pripravili pôdu pre renesanciu.
Ale to je už ďalší príbeh.
Stromy ako historici: ticho, ktoré prežije stáročia
Najfascinujúcejšie na celej veci je možno to, že stromy neklamú. Nemajú dôvod preháňať. Nepíšu kroniky podľa objednávky. Nešíria fámy.
Len rastú. A keď prídu zlé roky, ich kmene to zaznamenajú.
Až o stovky rokov neskôr prídu ľudia, ktorí tie „tiché dôkazy“ dokážu prečítať. A zistia, že aj najväčšia pandémia stredoveku sa možno začala nie v prístave, ani v tele človeka – ale v oblohe, prachu zo sopky a v troch úzkych letokruhoch, ktoré sa už nikdy nerozšírili.
Výskum bol publikovaný v časopiseCommunications Earth & Environment.
