Na Slovensku sa začína odborná diskusia o environmentálnom životnom minime, t. j. koncepte, ktorý má garantovať prístup k vode, jedlu, zdraviu a bezpečiu aj v čase klimatických extrémov. Rámec dnes v Bratislave predstavila skupina vedcov a odborníčok ako poistku dôstojného života v podmienkach meniacej sa klímy.
Klimatické riziká zasahujú Slovensko už dnes
Odborníci upozorňujú, že dôsledky klimatickej zmeny už nie sú otázkou budúcnosti. Na následky znečisteného ovzdušia zomiera na Slovensku ročne približne 5 000 ľudí, čo predstavuje stovky miliónov eur v zdravotných nákladoch.
Zhruba 500-tisíc obyvateľov nemá zabezpečený stabilný prístup k čistej pitnej vode. Podľa údajov SHMÚ sa až 23 percent územia nachádza v stave extrémneho sucha, pričom najviac sú ohrozené južné regióny – hlavné zdroje poľnohospodárskej produkcie a pracovných miest.
V tejto situácii sa v Bratislave stretlo 30 domácich a zahraničných expertov a expertiek, ktorí diskutovali o zavedení tzv. environmentálneho životného minima (EŽM) – rámca základných práv, ktoré by mali byť garantované obyvateľom aj počas horúčav, povodní či sucha.
Kompas pre neisté obdobie
Koncept pripravila skupina deviatich vedcov a vedkýň z oblasti prognostiky, sociológie, medicíny, práva a klimatológie. Cieľom je spojiť environmentálne a sociálne opatrenia do jedného funkčného rámca.
„Environmentálne životné minimum nie je ďalší dokument do zásuvky, ale kompas v čase klimatickej neistoty. Ľuďom hovorí jasne: štát vám musí zaručiť čistú vodu, jedlo, zdravé prostredie a ochranu pri katastrofách. Je to základ, ktorý má platiť pre každého – bez ohľadu na to, kde býva alebo koľko zarába. Na toto majú ísť verejné zdroje a úsilie politikov,“ uviedla sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.
„Najväčším rizikom pri katastrofách nie je len povodeň či požiar, ale chaos, ktorý nasleduje. Environmentálne životné minimum má ľuďom dať istotu, že aj v kríze budú vedieť, kde nájdu pomoc a čo môžu očakávať,“ doplnil Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
PRAKTICKÁ PRÍRUČKA PRE KLIMATICKÉ VÝZVY
Autori konceptu zdôrazňujú, že EŽM má byť využiteľné na úrovni štátu, samospráv aj domácností. Okrem strategického rámca preto pripravili praktickú príručku, ktorá má ľuďom pomôcť zvládnuť klimatické krízy v bežnom živote.
Ako ochrániť seba, rodinu a domov?
Predstavte si, že vám tri dni netečie voda. Alebo že v rozpálenom byte teplomer ukazuje 34 stupňov a neviete sa schladiť. To už nie sú vzdialené scenáre, ale realita, ktorá zasahuje naše zdravie, účty, prístup k pitnej vode aj bezpečnosť.
Táto príručka vám ponúka konkrétne kroky, ako ochrániť seba, svoju rodinu aj komunitu – aby ste v kríze mali prístup k základným veciam a neboli zaskočení. Environmentálne životné minimum je navrhnuté tak, aby riešenia prinášal predovšetkým štát a samosprávy.
Mnohí ľudia však chcú mať v krízach aspoň niečo pod kontrolou. Preto vznikla táto praktická príručka – aby ste mohli sami podniknúť kroky, ktoré zvýšia vašu istotu a pripravenosť.
1. VODA, JEDLO, BÝVANIE
Premýšľali ste niekedy, odkiaľ by ste mali pitnú vodu, keby z kohútika netiekla?
Niektoré obce už dnes dovážajú vodu cisternami. Keď poznáte svoje zdroje vody a máte základné zásoby doma, ste pokojnejší a pripravení.
Čo môžete spraviť:
Zmapujte zdroje vody vo vašom okolí (pramene, studne, nádrže či pitné fontány v mestách).
Zaujímajte sa o kvalitu pitnej vody.
Opýtajte sa na obecnom úrade, kto sa o tieto zdroje stará a či sú prístupné v prípade núdze.
Pripravte si doma zásobu vody a trvanlivých potravín aspoň na 3 dni – presne to odporúča aj EÚ.
Podporte farmy a prvovýrobcov vo vašom okolí. V čase krízy je lokálna produkcia potravín najistejšia.
Ak máte problém platiť účty za energie, využite bezplatné poradenstvo od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry SIEA.
Pri väčších opravách alebo výmene zariadení (kotly, okná, zateplenie) sa dá využiť štátna pomoc cez programy ako Zelená domácnostiam či Zelená solidarita.
2. AKO ZOSTAŤ V ZDRAVÍ V MENIACOM SA PODNEBÍ
Každý pozná letné dni, keď je horúco a vzduch je ťažký. Deti a starší ľudia ich znášajú ešte ťažšie – rýchlejšie prichádza únava či kašeľ. Takýchto dní pribúda, pretože klíma sa mení. Nie je to budúcnosť, ale realita, ktorú cítime každý rok viac.
Čo môžete spraviť:
Sledujte stav ovzdušia vo vašom meste na stránke Populair. Ak sú hodnoty škodlivín prekročené, obmedzte pobyt vonku.
Počas horúčav vetrajte hlavne v noci a ráno. Cez deň majte okná zatienené.
V horúcom počasí pite viac vody, aj keď nepociťujete smäd. Starší ľudia ho často necítia.
Ak je to možné, upravte si denný a pracovný režim tak, aby ste ťažkú prácu a presuny nevykonávali v najteplejších hodinách.
Všímajte si aj duševné zdravie – klimatická zmena prináša úzkosti, nespavosť či stres.
Ak cítite, že to nezvládate sami, prvým krokom môže byť Linka Nezábudka (24/7) Ligy za duševné zdravie.
3. MIESTA, KTORÉ SÚ ÚTOČISKOM
Kvalita života sa nerodí len doma, ale aj na miestach, kde sa stretávame – v škole, práci, na ulici či v parku. Tieň, zeleň a dostupná voda dokážu zmeniť bežný deň na znesiteľný.
Čo môžete spraviť hneď:
Opýtajte sa v škole alebo v práci, aké robia opatrenia počas horúčav či povodní.
Všímajte si, kde sú vo vašom okolí parky, stromy a fontány – a kde chýbajú.
Zaujímajte sa, ako vaša obec plánuje verejné priestory: či myslí na vodu, tieň a ochladenie, ako aj miesta na oddych.
Ako inšpiráciu si pozrite Manuál verejných priestorov od Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Skontrolujte, či máte vo svojom okolí kultúrne a prírodné pamiatky – a zistite, ako môžete prispieť k ich ochrane.
4. BEZPEČIE A PRIPRAVENOSŤ
Keď príde povodeň či požiar, často nerozhoduje sila živlu, ale chaos po ňom. Pripravenosť dáva pokoj a šancu zvládnuť aj ťažké situácie.
Čo môžete spraviť:
Zistite, či má vaša obec krízový plán a kde je evakuačné miesto.
Opýtajte sa, ako obec komunikuje so zraniteľnými ľuďmi (seniori, chorí, imobilní).
Pripravte si doma krízový balíček: voda, trvanlivé jedlo, lieky, doklady, baterka, powerbanka, rádio na baterky.
Skontrolujte svoje poistenie – kryje aj povodeň, požiar či iné extrémy?
Dohodnite sa so susedmi, kto pomôže v prípade evakuácie starším alebo imobilným ľuďom.
5. VAŠE PRÁVA A ZAPOJENIE SA
To, kde sa stavia cesta, škola alebo priemyselný park, ovplyvňuje život každého a každej z nás. Máte právo pýtať sa, pripomienkovať a zúčastniť sa rozhodnutí. Nemusíte mať odbornosť – stačí vaša skúsenosť zo života.
Čo môžete spraviť:
Sledujte web a vývesku obce – tam sa oznamujú nové projekty a stavby.
Zúčastnite sa obecného zastupiteľstva, spýtajte sa na zeleň, vodu či verejné priestory.
Ak sa vo vašej obci pripravuje väčšia stavba, zapojte sa do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Ak obec vyhlási verejné vypočutie, príďte – ide o váš život a budúcnosť.
Spojte sa so susedmi – spoločný hlas má väčšiu váhu než osamelé pripomienky.
