Európska únia napreduje v plnení klimatických cieľov do roku 2030 a aktuálne smeruje k zníženiu emisií o 54 %. Kľúčovým faktorom je rýchly rast obnoviteľných zdrojov energie, no nie všetko ide podľa plánu – viaceré krajiny meškajú a občianske združenia varujú pred slabou implementáciou a chýbajúcou verejnou účasťou.
Podľa portálu Euronews má Európska únia reálnu šancu splniť svoje klimatické ciele do roku 2030 – vyhlásila to Európska komisia v stredu na základe hodnotenia aktualizovaných Národných energetických a klimatických plánov (NECP).
Podľa hodnotení je EÚ na ceste znížiť emisie skleníkových plynov o 54 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. To je len o 1 % menej, ako stanovuje právne záväzný cieľ – 55 %. Tento pokrok odzrkadľuje zvýšené úsilie členských štátov z posledných dvoch rokov, a to napriek tlaku niektorých krajín oslabiť klimatické záväzky EÚ.
Treba pracovať na nedostatkoch
Napriek povzbudivým číslam občianske združenia varujú, že plány majú vážne nedostatky. „Ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 sú reálne dosiahnuteľné, ale bez efektívnych národných politík a dôveryhodného financovania – čo väčšine aktualizovaných plánov chýba – zostane ich realizácia nedostatočná,“ upozorňuje Giulia Nardi, expertka z Climate Action Network (CAN) Europe.
NECP definujú, ako chce každý členský štát prispieť k dlhodobému cieľu EÚ – klimatickej neutralite do roku 2050. Zníženie emisií o 55 % do roku 2030 patrí medzi najambicióznejšie ciele spomedzi veľkých svetových ekonomík. Komisia v súčasnosti pripravuje návrh ešte odvážnejšieho cieľa pre rok 2040 – zníženie až o 90 %.
Pokrok v dosahovaní cieľov do roku 2030 je podľa Komisie najviac viditeľný v energetike, kde obnoviteľné zdroje pokryli v roku 2023 už 24 % spotreby energie v EÚ. Väčšina členských štátov už smeruje k cieľu 42,5 % do roku 2030.
Sektory ako poľnohospodárstvo a doprava však výrazne zaostávajú. Belgicko, Estónsko a Poľsko boli dokonca upozornené, že svoje NECP ešte nepredložili, a vyzvané, aby tak urobili bezodkladne.
Znižovanie emisií je prepojené s rastom ekonomiky
„Emisie od roku 1990 klesli o 37 %, zatiaľ čo ekonomika vzrástla o takmer 70 %, čo dokazuje, že klimatická akcia a hospodársky rast sa navzájom nevylučujú,“ uviedol komisár EÚ pre klímu Wopke Hoekstra. Členské štáty vyzval, aby na tomto pokroku stavali, pričom investície do čistých technológií a inovácií sú podľa neho kľúčové pre konkurencieschopnosť priemyslu a otvorenie nových trhov.
Komisia zároveň apeluje na krajiny, aby dôsledne realizovali prijaté plány. „Máme dôvod byť hrdí, ale ešte nemôžeme byť spokojní. Ušli sme dlhú cestu, no stále nie sme tam, kde potrebujeme byť,“ vyhlásil komisár pre energetiku Dan Jorgensen.
Klimatické plány bez „ľudí“ strácajú silu
Občianske združenia však upozorňujú, že mnohé plány nemajú dostatočné ambície, najmä v oblasti energetickej efektívnosti. Koalícia mimovládok z Francúzska, Nemecka, Írska, Talianska, Švédska, Bulharska, Cypru a Malty vyzýva Európsku komisiu, aby podala právne kroky proti svojim vládam za porušenie klimatických povinností.
Tieto plány podľa nich nie sú len politickými zlyhaniami, ale aj porušením práva EÚ.
CAN Europe taktiež kritizuje slabú povinnú účasť občanov pri tvorbe plánov. Ide o premrhanú šancu vytvoriť kvalitnejšie a lepšie prijaté stratégie.
„Národné klimatické plány sú silné len natoľko, nakoľko sú silné procesy ich implementácie,“ dodáva Nardi. „Ak vlády vylučujú verejnosť a nezavádzajú jasné mechanizmy zodpovednosti, podkopávajú svoje vlastné klimatické záväzky.“
