Nové školské odbory tvrdia, že právo veta pri voľbe riaditeľa školy môže priniesť paradoxný jav, keď nevzdelaný starosta bude môcť rozhodovať o riaditeľovi školy s vysokoškolským vzdelaním.
Na riešení problematiky stravovania v školských bufetoch pracuje opätovne poslankyňa Renáta Zmajkovičová. Svoj vlastný návrh sa snaží predložiť aj poslankyňa hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Eva Horváthová.
Novou štátnou tajomníčkou sa stala bývalá riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská, Štátnu školskú inšpekciu zveril minister Draxler bývalej šéfke inšpekcie v Trnave Viere Kalmárovej.
V rámci národného projektu Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách si viac ako 500 škôl v tomto roku vyskúša elektronické testovanie deviatakov a maturantov.
Prioritou ministra Draxlera je, aby štandardizované testy tvorili sito pri prijímaní žiakov na stredné školy. Ministerstvo však zatiaľ stále nevie, či žiaci základných škôl budú robiť prijímacie skúšky na stredné školy formou celoštátneho testu už budúci školský rok.
Veľké percento respondentov tvrdí, že školstvo sa vyvíja zlým smerom a zhoršila sa podľa nich aj výchova k morálnym hodnotám či správanie detí. Ľuďom sa nepáči ani množstvo neformálnych platieb napriek tomu, že základné vzdelanie je ústavným právom každého.
Odborári v jednom z bodov petície žiadajú, aby sa financovanie a riadenie všetkých škôl a špeciálnych školských zariadení vrátilo do kompetencie ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.
Suma maximálneho ročného školného závisí od ekonomickej náročnosti, ktorá sa v súčasnosti zohľadňuje v závislosti od študijného odboru a stupňa získavaného vysokoškolského vzdelania.
Školy môžu peniaze použiť na odmeňovanie učiteľov, na nákup didaktickej techniky a učebných pomôcok či na úhradu nákladov súvisiacich s pobytom žiakov školy na súťažiach.
Bratislavský kraj chce v budúcom roku pokračovať aj v cykle prednášok pre študentov, v projekte Škola ide na Slovan a pripravujú aj každoročný Deň župných škôl.