BRATISLAVA 13. júna (WEBNOVINY) – Keby nebolo Vodného diela Gabčíkovo, voda počas tohtoročných povodní by na Žitnom ostrove spôsobila nemalé problémy.
Ako na štvrtkovej tlačovej besede uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Ladislav Lazár, bez vodného diela by sa voda valila cez Žitný ostrov a vyzeralo by to na ňom horšie ako v roku 1965, keď územie zasiahla katastrofálna povodeň.
Počas tohtoročných povodní bol totiž prietok vody pri Bratislave ešte vyšší než v roku 1965, šlo o historický prietok Dunaja, ktorý presiahol v Devíne 10,7-tisíca metrov kubických za sekundu.
Vodné dielo podľa Lazára zvládne tisícročnú vodu, tento rok sa dá hovoriť o vode storočnej. „Dielo teda má ešte rezervu,“ dodal.
Počas povodní vodohospodári regulovali hladinu Dunaja. V Čunove a Gabčíkove pritom udržiavali bežnú hladinu, a to púšťaním vody do starého koryta Dunaja. Vodohospodári sa tak snažili zabrániť vzdutiu Dunaja v Bratislave, vysvetlil Lazár. „Keď stúpala voda v Bratislave, púšťali sme viac vody do starého koryta, než nám pritekalo a keď bola vlna v Štúrove, púšťali sme menej vody do starého koryta, než pritekalo do Čunova,“ vysvetlil Lazár. Čunovo teda počas povodní fungovalo ako nárazníková zóna pre Štúrovo i Bratislavu.
Počas povodní zažili vodohospodári aj kritické chvíle, dodáva Lazár. Strážiť totiž museli nielen výšku hladiny Dunaja v Bratislave a Štúrove, ale aj vodnú elektráreň v Gabčíkove. Tá totiž musí mať určitý spád vody, ktorý je minimálne 13 metrov. Ak tento spád nie je zabezpečený, vodnú elektráreň musia odstaviť. „Tým pádom tých 3 500 kubíkov, ktoré ňou pretečú, by muselo ísť iným spôsobom, čo by bol problém pre Čunovo, Gabčíkovo,“ uviedol Lazár. Stav, keď má Dunaj taký vysoký prietok ako počas tohtoročných povodní, nie je podľa neho priaznivý ani pre výrobcov elektrickej energie. „Keď je takýto prietok, je to pre nás stres, pretože elektráreň musela fungovať, inak by tá voda nedokázala pretiecť,“ dodal.
Medzinárodnú zmluvu o výstavbe sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros uzatváralo ešte niekdajšie Československo s Maďarskom v roku 1997. Maďarská strana však napokon práce zastavila, a to desať dní predtým, ako malo prehradiť Dunaj haťou pri Dunakility. Československá strana sa aj napriek tomu rozhodla Gabčíkovo dokončiť. Hlavnou funkciou sústavy vodných diel je ochrana územia pred veľkými vodami Dunaja, zabezpečovanie lodnej dopravy a výroba elektrickej energie.
Názor Antona Šurdu z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied na výroky generálneho riaditeľa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Ladislava Lazára o tom, ako Gabčíkovská priehrada zabránila vzdutiu Dunaja v Bratislave
Argument Lazára, že keď stúpala voda v Bratislave, vypúšťali cez čunovskú priehradu viac ako tam pritekalo. To samozrejme v istých okamihoch bolo možné, ale len vďaka tomu, že hladina vody v Bratislave bola vtedy vyššie ako by bola, keby žiadna priehrada neexistovala.
Rozhodujúcim argumentom totiž je, že v priestore čunovskej hrádze, i v prípade, že priepuste boli úplne otvorené, hladina vody nad hrádzou bola vždy o niekoľko metrov vyššia ako pod ňou, v starom koryte Dunaja. Práve tento rozdiel je hlavnou príčinou nadmerného zdvihnutia hladiny vody v Bratislave. Keby priehrady počas povodne nebolo, hladina vody v Čunove by bola niekde v blízkosti vyššie spomínanej hladiny v starom koryte.
Toto pomerne veľké vzdutie Dunaja v Čunove sa samozrejme neprejavilo v plnej sile aj v Bratislave, ale rozhodne malo negatívny vplyv na jeho maximálnu výšku. Zatváranie priepustí v Čunove má vždy nepriaznivý vplyv na Dunaj v meste, ich otváranie túto zlú situáciu o niečo zlepší, ale nikdy neumožní pokles hladiny na úroveň, ktorá by nastala, keby priehrada postavená nebola.
V oblasti, kde sa paralelne nachádzajú dve korytá Dunaja, staré a nové, Vodné dielo samozrejme veľmi napomohlo v ochrane pred záplavami. Ale v mieste, kde sa spojili, bola situácia aj tentoraz mimoriadne kritická.
Dobrý recept na povodne nám dali Rakúšania: V hlavnom meste rozdeliť vodu do dvoch korýt a stavať ochranné hrádze ďaleko od hlavného toku, aby sa voda mala kde rozliať. V týchto oblastiach možno obrábať pôdu, lebo záplavy sú pomerne zriedkavé a ako je vidieť po opadnutí vody na ploche medzi Wolfsthalom a Bratislavou, voda zaplaveným poliam ani príliš neublížila.
