BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Najúspešnejším filmom na odovzdávaní národných filmových cien Slnko v sieti bol dokument Slepé lásky (2008), ktorý zo šiestich nominácií premenil na víťazstvo päť. Ako povedal Juraj Lehotský krátko po tom, čo si prevzal sošky v kategóriách Najlepší dokumentárny film, Najlepšia réžia a spolu s Marekom Leščákom aj za scenár, „som strašne rád, že sme na Slovensku dostali našu najvýznamnejšiu cenu“. Zdôraznil však, že „je to fantastické, že som nedostal cenu len ja“, ale aj ďalší tvorcovia snímky – okrem spomínaného Mareka Leščáka aj František Krähenbiel za zvuk a strih. Ceny pre jeho kolegov ho tešia oveľa viac, ako keby bol ocenený len on sám, dodal.
Dokumentárny film Slepé lásky od svojej premiéry v marci 2008 získal viacero medzinárodných ocenení. K tým najvýznamnejším patrí ocenenie z Medzinárodného filmového festivalu v Cannes – Prix de la Cicae, ktorú udeľuje Medzinárodná konfederácia artkín. Podľa Juraja Lehotského sa však medzinárodné ocenenia nedajú porovnávať s národnými filmovými cenami, pretože pre filmára je podľa neho dôležité, „za akých okolností dostal cenu“. „Cena je výborná vec, ale musíte cítiť, že je to skutočne zaslúžená cena v tom zmysle, že sa to páči divákovi,“ vysvetlil s tým, že je veľmi rád, že sa snímka páčila aj slovenskému publiku, aj divákom a diváčkam vo francúzskom Cannes.
Juraj Lehotský sa snažil vo svojom filme Slepé lásky ľudsky a úprimne zobraziť svet nevidomých a priniesť citlivú a emocionálne silnú výpoveď o ich najintímnejších citoch a pocitoch. V snímke vystupujú štyria ľudia rôzneho veku. Spája ich láska a skutočnosť, že všetci sú od narodenia nevidiaci. Peter Kolesár učí hudbu na základnej škole pre nevidiacich, Miro Daniel je nevidomý Róm, ktorý sa zaľúbi do takmer slepého nerómskeho dievčaťa, Elena a Laco sú nevidomí manželia, ktorí čakajú dieťa a Zuzka Pohanková je 14-ročné dievča, ktoré sa chystá na bežnú strednú školu medzi vidiacich tínedžerov.
SITA
