Pred 3,5 miliónmi rokov v jadre Mliečnej cesty nastal výbuch, ktorého kataklizmická energia sa prehnala celou galaxiou a mala dosah až 200-tisíc svetelných rokov ďaleko. Tvrdí to tím amerických a austrálskych vedcov, podľa ktorých takzvaný Seyfertov záblesk začal blízko supermasívnej čiernej diery v centre galaxie. Objav tak naznačuje, že jadro Mliečnej cesty bolo dynamickejšie, ako sa predpokladalo. To by mohlo viesť k úplnej reinterpretácii jej vývoja.
„Tieto výsledky dramaticky menia naše chápanie Mliečnej cesty,“ cituje spoluautorku štúdie Magdu Guglielmo z University of Sydney spravodajský portál BBC. „Vždy sme o našej galaxii rozmýšľali ako o neaktívnej galaxii, s nie veľmi jasným jadrom,“ dodala.
Záblesk ako lúč majáka
Výbuch podľa vedcov vytvoril dva obrovské „ionizačné kužele„, ktoré putovali cez celú Mliečnu cestu a zanechali stopy aj na Magellanovom prúde – páse plynu, ktorý sa tiahne od trpasličích galaxií známych ako Veľký a Malý Magellanov mrak.
Video: Sonda SoIO je pripravená na svoju misiu, má zaznamenať doteraz najbližšie zábery Slnka
Magellanov prúd je od Mliečnej cesty vzdialený v priemere 200-tisíc svetelných rokov. „Záblesk musel byť trochu ako lúč majáka. Predstavte si temnotu a v tom niekto na krátky čas zapne maják,“ vysvetlil vedúci tímu Joss Bland-Hawthorn, ktorý tiež pôsobí na University of Sydney.
Neodvratný záver
Podľa výskumného tímu bol výbuch príliš veľký na to, aby ho spôsobilo niečo iné ako jadrová aktivita súvisiaca so supermasívnou čiernou dierou Sagittarius A* v jadre galaxie. Tento odhad je potrebné ešte preskúmať, ale vedci tvrdia, že záver sa javí ako neodvratný.
Vedci pri výskume použili Hubblov vesmírny ďalekohľad. Výsledky ich bádania vyjdú v odbornom časopise Astrophysical Journal.