RIJÁD/JERUZALEM/BEJRÚT/ANKARA 14. júla (WEBNOVINY) – Saudská Arábia vyjadrila v utorok obavy, že komplexná jadrová dohoda medzi šiestimi svetovými veľmocami a Iránom prispeje k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v oblasti Blízkeho východu. Informovala o tom agentúra Reuters. Nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ obvinil Teherán z toho, že svojimi aktivitami už destabilizoval Irak, Sýriu, Libanon či Jemen.
Ak by dosiahnutá dohoda zabránila Iránu v získaní jadrových zbraní, bolo by jej uzavretie „šťastným dňom“ pre celý región. Ak však Teherán bude môcť vďaka dohode pokračovať v šírení „zmätku“, Blízky východ by sa mohol stať nebezpečnejším, než bol doteraz, uviedol citovaný predstaviteľ Rijádu.
Izrael dohodu Iránu odmietol
Izraelský bezpečnostný kabinet v utorok komplexnú jadrovú dohodu medzi veľmocami a Iránom jednomyseľne odmietol. Informovala o tom agentúra Reuters. Členovia bezpečnostného kabinetu zloženého z kľúčových ministrov, ktorý osobne vedie premiér Benjamin Netanjahu, dospeli k záveru, že Izrael nie je viazaný novou dohodou veľmocí s Teheránom. Nedôveru izraelských predstaviteľov voči podmienkam jadrového dohovoru zjavne nezmiernil ani predchádzajúci telefonát prezidenta USA Baracka Obamu s premiérom Netanjahuom.
Obama počas rozhovoru zdôraznil pokračujúce jasné odhodlanie Spojených štátov garantovať bezpečnosť Izraela. Dosiahnutá dohoda podľa neho skutočne dokáže zabrániť tomu, aby sa z Iránu stala jadrová veľmoc. Netanjahu v telefonáte zdôraznil, že ak aj Irán naozaj dodrží dohodnuté podmienky, bude napriek tomu schopný vyrobiť vlastnú atómovú zbraň v priebehu 10 až 15 rokov. A v prípade, že dohodu nedodrží, sa môže jadrovou veľmocou stať aj skôr, varoval izraelský líder.
Netanjahu v prvej reakcii označil uzavretie dohody s Iránom za „strašný omyl historických rozmerov“. Teherán podľa jeho slov získa vďaka dohode bonus v podobe stoviek miliárd dolárov v hotovosti, ktoré mu umožnia pokračovať v šírení „agresie a teroru“ v regióne i vo svete.
Izrael chce lobovať za zamietnutie dohody
Ďalší izraelskí predstavitelia uviedli, že Izrael bude lobovať za zamietnutie dohody v americkom Kongrese. Bude tiež prísne sledovať, ako Irán plní dohodnuté podmienky, a v prípade ich porušenia sa bude usilovať o opätovné zavedenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.
„Iránu sa otvorí bezpečná cesta k jadrovým zbraniam. Mnohé z obmedzení, ktoré mali Teheránu zabrániť, aby dosiahol svojho, budú zrušené,“ povedal Netanjahu pred rokovaním s holandským ministrom zahraničných vecí Bertom Koendersom v Jeruzaleme.
Kongres USA má teraz na preskúmanie dosiahnutej dohody 60 dní a prezident Barack Obama sa bude snažiť o to, aby ju podporili demokrati i republikáni. Ak by aj Kongres dohodu zamietol, Obama by mohol jeho rozhodnutie zvrátiť uplatnením svojho práva veta. To by však podľa agentúry Reuters zatienilo dosiahnutie dohody, ktoré sa Obamova vláda snaží prezentovať ako svoj kľúčový zahraničnopolitický úspech.
Jeden z izraelských ministrov zdôraznil, že nevylučuje žiadnu z možností riešenia iránskeho problému. „Na stole sú všetky možnosti, diplomatické alebo iné,“ uviedol izraelský minister verejnej bezpečnosti Gilad Erdan, člen Netanjahuovej strany Likud.
Ankara dohodu privítala
Sýrsky prezident Bašár Asad vyjadril presvedčenie, že „prelomová“ jadrová dohoda s veľmocami uvoľní ruky Iránu, aby sa mohol výraznejšie angažovať v úsilí o stabilizáciu regiónu. Podľa agentúry Reuters tým dal najavo, že očakáva zvýšenie podpory Damasku zo strany Teheránu, ktorý je jeho hlavným regionálnym spojencom.
Uzavretie dohody o iránskom jadrovom programe privítali aj tureckí činitelia. Ankara očakáva, že bude mať priaznivý vplyv na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a tiež podporí rast tamojšej ekonomiky. V podobnom pozitívnom duchu sa vyjadril tiež iracký minister zahraničných vecí Ibrahim Džafárí, ktorý sa v utorok zúčastnil na konferencii v tureckej metropole.
Za vplyvné arabské krajiny Perzského zálivu sa k dohode zatiaľ oficiálne vyjadrili len Spojené arabské emiráty. Ich prezident šejk Chalífa ibn Saíd an-Nahaján zaslal gratulačné posolstvo iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.
Slovensko očakáva budovanie kvalitnejších vzťahov
Dosiahnutie dohody medzi skupinou štátov združených v zoskupení P5+1, čiže medzi USA, Ruskom, Čínou, Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Iránom o jeho jadrovom programe víta aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor rezortu zahraničia, „táto dohoda je potvrdením účinnosti medzinárodnej diplomacie a ďalším príkladom nenahraditeľnej úlohy dialógu pri urovnávaní medzinárodných sporov“.
Rezort diplomacie „oceňuje vysoko odbornú, trpezlivú a náročnú prácu predstaviteľov zúčastnených krajín, vrátane bývalej i súčasnej podpredsedníčky Európskej komisie a Vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federici Mogheriniovej“.
Dosiahnutie dohody ministerstvo vníma ako začiatok budovania vzťahov vyššej kvality medzinárodného spoločenstva s Iránom, ktorý musí prirodzene vychádzať z dôslednej implementácie dohodnutých podmienok.
Irán a západné mocnosti uzavreli historickú jadrovú dohodu
Putin vyzval svet, aby si vydýchol
Šesť svetových mocností, ktoré v utorok uzavreli jadrovú dohodu s Iránom, učinili pevné rozhodnutie v záujme stability a spolupráce, uviedol v utorok ruský prezident Vladimir Putin.
„Svet si teraz môže vydýchnuť. Napriek pokusom odôvodniť scenár založený na sile sa vyjednávačom podarilo spraviť pevné rozhodnutie v prospech stability a spolupráce,“ uviedol Putin vo vyhlásení publikovanom na webovej stránke Kremľa. Citovala ho agentúra Reuters.
Rusko sa spoliehalo na prísľub Washingtonu z roku 2009, že pokiaľ nebude uzavretá jadrová dohoda s Iránom, USA nerozmiestnia v Európe raketový obranný systém, podotkol zároveň šéf ruskej diplomacie.
Komplexná jadrová dohoda pomôže rusko-iránskej spolupráci v oblasti civilných jadrových aktivít a prispeje taktiež k boju proti terorizmu na Blízkom východe, dodal Putin. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v tejto súvislosti poznamenal, že dodávky zbraní do Iránu budú možné iba vtedy, ak to schváli Bezpečnostná rada OSN, a to ešte aj pred vypršaním embarga na dovoz zbraní, ktoré bude voči Iránu platiť ešte päť rokov. Ďalších osem rokov nebude môcť Teherán dovážať rakety. Irán okrem toho súhlasil s tým, že ak dohodu poruší, Západ voči nemu obnoví aj ďalšie sankcie.
Iránsky prezident poprel výrobu jadrových zbraní
Iránsky prezident Hasan Rúhání sa o dohode vyjadril ako o začiatku novej kapitoly vzťahom so svetom a islamskou republikou. Informovala o tom agentúra AP. „Sankčný režim nebol nikdy účinný, ale zároveň nepriaznivo ovplyvňoval životy ľudí,“ uviedol iránsky prezident v prejave, ktorý naživo vysielala iránska televízia. Podľa jeho slov Irán nežiadal mocnosti o dobročinnosť, chcel len nestranné spravodlivé a obojstranne výhodné rokovania.
„Dohoda chráni to, čo Irán v oblasti jadrového výskumu dosiahol a zároveň anuluje protiprávne sankcie vrátane zákazov zo strany OSN,“ povedal ďalej iránsky prezident, ktorý taktiež poznamenal, že realizácia dohody o jadrovom programe Teheránu postupne odstráni nedôveru medzi Iránom a Západom.
„Dnešný deň predstavuje začiatok spolupráce so svetom. Izrael sa márne usiloval dohodu zmariť. Irán sa o výrobu jadrovej zbrane nikdy neusiloval a usilovať nebude,“ povedal iránsky prezident a vyzval okolité štáty, aby ignorovali izraelskú propagandu.
Okrem Rúháního vystúpenia odvysielala iránska štátna televízia naživo z Bieleho domu aj prejav amerického prezidenta Baracka Obamu, čo je podľa agentúry Reuters v islamskej republike nanajvýš nezvyklé.
Obama hovoril o blokácii jadrového programu
Americký prezident Barack Obama sa o dohode vyjadril ako o príležitosti, ktorú sa oplatí využiť. Varoval však, že bude vetovať akúkoľvek právnu normu, ktorá by zamedzila jej úspešnej implementácii.
Obama v televíznom prejave na pôde Bieleho domu ďalej uviedol, že sa tým Teheránu zablokovali všetky cesty k vytvoreniu jadrových zbraní. Prelomová dohoda je podľa neho založená na preverovaní, a nie na dôvere, pričom odmietnuť ju by bolo „nezodpovedné“, informuje agentúra Reuters.
Prezident Spojených štátov zdôraznil, že dohoda s Iránom nevyriešila všetky rozdielnosti oboma krajinami a že USA budú naďalej uplatňovať voči Teheránu sankcie kvôli porušovaniu ľudských práv a iným záležitostiam. Napriek tomu Obama vníma dohodu ako šancu pre pozitívnu zmenu v danom regióne.
Dohoda predstavuje pre Obamu víťazstvo na poli zahraničnej politiky, keďže ako prezidentský kandidát bol v roku 2008 kritizovaný za návrh, aby sa USA pokúsili o zmierenie so svojimi nepriateľmi.
Americkí republikáni s prezidentom nesúhlasili
Americkí republikáni, ktorí majú väčšinu v oboch komorách Kongresu, dohodu skritizovali. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov John Boehner vyhlásil, že dohoda neprispeje k zastaveniu šírenia atómových zbraní na Blízkom východe, ale pravdepodobne podnieti celosvetové preteky v jadrovom zbrojení. Barackovi Obamovi vytkol, že opustil ciele, ktoré si stanovil pred rokovaniami.
Podmienky dohody s Iránom ostro odsúdili aj viacerí uchádzači o republikánsku nomináciu pre prezidentské voľby v roku 2016. Senátor Lindsey Graham označil dosiahnutú dohodu za nebezpečnú a nezodpovednú a za „možný trest smrti pre Izrael“. Podľa neho ide o dôsledok naivného prístupu prezidenta Obamu a
jeho šéfa diplomacie Johna Kerryho k problematike Blízkeho východu.
„Každý senátor, ktorý by hlasoval za túto dohodu, by hlasoval za blízkovýchodné preteky v zbrojení a najväčšiemu štátnemu podporovateľovi terorizmu (Iránu) by poskytol 18 miliárd dolárov,“ vyhlásil Graham.
