BRATISLAVA 2. januára (WEBNOVINY) – Za najvážnejší problém súčasného Slovenska považujú obyvatelia nezamestnanosť, uviedli to takmer dve tretiny respondentov.
Na druhej priečke skončil problém životnej úrovne a sociálnych istôt, ktorý uviedla vyše polovica respondentov, a problém zdravotníctva sa delí o tretiu či štvrtú priečku s problémom korupcie, klientelizmu, rodinkárstva a porušovania morálky, ktoré označila tretina obyvateľov. Inštitút pre verejné otázky robil prieskum od 3. do 9. novembra 2010 na reprezentatívnej vzorke 1 038 dospelých obyvateľov Slovenska. Zisťovalo sa v ňom aj to, ktoré spoločenské problémy na Slovensku vnímajú ľudia ako najzávažnejšie. V spontánnych odpovediach na otvorenú otázku mohli respondenti uviesť tri takéto problémy. Agentúre SITA výsledky prieskumu poskytla Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky.
Mafia a Rómovia
Piate a šieste miesto obsadila problematika kriminality a organizovaného zločinu a problematika fungovania ekonomiky, pri ktorej respondenti zdôrazňujú najmä zníženie zadlženosti štátu a čeliť následkom ekonomickej krízy. Siedmu priečku prisúdili respondenti politickej kultúre a kvalite demokracie, pričom kritizujú pôsobenie vládnej koalície i opozície. Ôsme miesto patrí etnickej problematike, v ktorej dominujú problémy spolunažívania Rómov a Nerómov. Ako deviata sa umiestnila problematika školstva a vzdelávania a ako desiata problematika bývania.
„Vnímanie spoločenských problémov na konci roku 2010 možno porovnať s nedávnou i vzdialenejšou minulosťou. Od februára 2010 nastalo niekoľko pozoruhodných posunov, ktoré zrejme súvisia s vývojom po júnových parlamentných voľbách. V očiach občanov mierne klesla závažnosť problému korupcie, klientelizmu, rodinkárstva a porušovania morálky. Znížilo sa ich znepokojenie z absencie účinnej makroekonomickej politiky. Mierne sa oslabila kritickosť k problému politickej kultúry a kvality demokracie. Na druhej strane sa vyostrilo vnímanie nedostatkov nášho zdravotníctva,“ tvrdí Bútorová. Od prvých mesiacov vlády predchádzajúcej garnitúry sa dnes vnímanie spoločenských problémov odlišuje najmä väčším dôrazom na potrebu riešiť problém nezamestnanosti a na druhej strane menšou citlivosťou na problém životnej úrovne a sociálnych istôt. „Za uplynulé štyri roky sa zvýšilo vedomie dôležitosti účinnej makroekonomickej politiky a potreby boja proti korupcii a klientelizmu. Vzrástla aj citlivosť verejnosti na problémy spolužitia väčšinovej populácie s Rómami,“ uzavrela Bútorová.
XI. 2006 | II. 2010 | XI. 2010 | |
Nezamestnanosť | 53 | 66 | 64 |
Životná úroveň, sociálne istoty | 79 | 51 | 53 |
Zdravotníctvo | 33 | 24 | 29 |
Korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo, porušovanie morálky | 24 | 35 | 29 |
Fungovanie ekonomiky | 10 | 24 | 18 |
Kriminalita, organizovaný zločin | 22 | 20 | 18 |
Politická kultúra, kvalita demokracie | 10 | 19 | 15 |
Etnické napätie, problémy spolunažívania | 5 | 12 | 11 |
Školstvo a vzdelávanie | 10 | 8 | 7 |
Bývanie | 6 | 4 | 5 |
Súdnictvo, legislatíva, právny štát | 6 | 5 | 4 |
Doprava | – | 4 | 3 |
Životné prostredie | 3 | 1 | 2 |
Problémy seniorov | – | – | 2 |
Regionálne a lokálne problémy | 3 | 1 | 2 |
Xenofóbia, rasizmus, extrémizmus | 4 | 2 | 2 |
Drogy, alkohol | 2 | 3 | 2 |
Byrokracia, verejná správa | 4 | 2 | 1 |
Zahraničná politika | 1 | 0 | 1 |
Kultúra (kiná, divadlá, TV a pod.) | – | – | 1 |
(údaje sú v percentách; respondenti mohli v spontánnej odpovedi na otázku uviesť maximálne tri problémy, preto stĺpcový súčet percent prekračuje sto percent) |