Poslancov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) budú tento rok voliť aj 16-roční a 17-roční voliči v piatich krajinách Európskej únie, ich slovenskí rovesníci však zatiaľ takú možnosť nemajú.
Uplynulý týždeň zverejnila Rada mládeže Slovenska prieskum agentúry Focus, ktorý ukázal, že takmer polovica mladých ľudí zastáva názor, že mladiství vo veku od 16 do 17 rokov by sa mali vyjadrovať k zákonom, ktoré ovplyvňujú ich život i krajinu.
Mladí sú ľahšie manipulovateľný
Na Slovensku si súčasne 79 percent mladých ľudí myslí, že sa o nich politici nezaujímajú. Jedným z riešení, ktoré by mohlo zvýšiť záujem u politikov o mladých ľudí, je práve zníženie veku voličov na 16 rokov veku. Súhlasí s tým 40 percent respondentov vo veku 15 až 29 rokov.
Do europarlamentu kandidujú študenti, učiteľ aj aktivistka. Čo láka mladých Slovákov do politiky?
Z prieskumu však vyplývajú aj obavy, ktoré sa spájajú s tým, že by mladí ľudia boli ľahko manipulovateľní. Obavy z toho vyjadrilo 72 percent opýtaných vo veku 18 až 29 rokov oproti 63 percentám respondentov vo veku 15 až 17 rokov.
Politológ Tomáš Koziak pre agentúru SITA uviedol, že argumenty za, ale aj proti zníženiu vekovej hranice pri účasti na voľbách sú veľmi silné. Osobne si však myslí, že hranica 18. roku života pre účasť na voľbách je optimálna, pretože s týmto vekom prichádza oficiálna plnoletosť.
Na voľbu treba znalosti
Svoje tvrdenie zdôvodnil aj tým, že mladí ľudia v tomto veku nemusia mať dostatočné množstvo informácií ani životných skúseností. Politickú voľbu pokladá Koziak za jeden z najzodpovednejších aktov, na ktorú má človek právo.
Poslancov v eurovoľbách budú voliť aj 16-roční, väčšina mladých by uvítala túto možnosť aj na Slovensku
„Na to je potrebná životná skúsenosť, nejaké znalosti, ktoré sa týkajú záujmu o veci verejné. Navyše sú k tomu potrebné aj nejaké vedomosti. Zo strednej školy vychádza osemnásťročný človek a predpokladá sa, že na strednej škole dostane základné penzum informácií, ktoré sa týkajú aj fungovania spoločnosti či fungovania štátu,“ uviedol.
V šestnástich rokoch navštevuje mladistvý druhý ročník strednej školy, a tak ešte nemá plné stredoškolské vzdelanie. „Niekto môže argumentovať aj tým, že máme voličov, ktorí niekedy nemajú ukončené ani základné vzdelanie. To je však skôr výnimka, než systémová záležitosť,“ dodal Koziak.
Nastaviť by sa museli učebné osnovy
Na základe toho tvrdí, že znalosti o fungovaní štátu a životné skúsenosti takto mladý človek zatiaľ nemá a predmety, ktoré sa na stredných školách vyučujú, pomáhajú podľa jeho slov formovať človeka.
„Mladý človek potrebuje dostatok informácií a tá správna voľba je o dostatku informácií a o dostatku životných skúseností. Myslím si, že šestnásť rokov je niečo, čo tomu príliš nezodpovedá,“ povedal politológ.
Súčasne tvrdí, že zníženie vekovej hranice nie je nereálna záležitosť. Podľa jeho slov by sa však v tom prípade museli nastaviť učebné osnovy tak, že by v prvých dvoch ročníkoch na strednej škole dostali 16-roční tínedžri dostatok informácií o fungovaní štátu, fungovaní vlády, základoch ekonomiky či základoch práva.
Vzdelanosť klesá
„Bol by som to ochotný akceptovať. Ale momentálne si myslím, že na to pripravení nie sme, a to aj z dôvodu, že poznám stav učebných osnov a stav prípravy mladých ľudí, ktorí prichádzajú zo stredných škôl. Učím už v podstate skoro 30 rokov, tak poviem, že vzdelanosť jednoznačne a veľmi výrazne u absolventov stredných škôl klesá. Máme aj objektívne ukazovatele z vlastných prieskumov, ktoré poukazujú na to, že úroveň kvality pripravenosti našich absolventov, či zo základných, alebo stredných škôl, alarmujúcim spôsobom klesá,“ priblížil Koziak.
Podľa politológa je pravdepodobné, že voliči vo veku 16 alebo 17 rokov by boli pri volení ovplyvňovaní rodičmi či učiteľmi.
„Pokiaľ človek, a to sa netýka len mladých voličov ale akýchkoľvek voličov, nemá vypestované kritické vnímanie reality alebo kritické posudzovanie faktov, alebo nemá dostatok skúseností či dostatok záujmu o to, čo sa deje v jeho okolí, v takom prípade prichádzajú náhražkové zdroje informácií, na základe ktorých je oveľa ľahšie ovplyvniteľný,“ tvrdí Koziak.
Ministerstvo o zmene neuvažuje
Vysvetlil, že ľudia, ktorí dokážu kriticky premýšľať, uvažovať a spracovávať informácie, sú oveľa ťažšie ovplyvniteľní vonkajším prostredím.
Ministerstvo vnútra agentúru SITA informovalo, že zmena dolnej hranice u voličov by si vyžadovala dohodu parlamentných politických strán a aktuálne sa jej zmenou nezaoberá.
„Ministerstvo vnútra nemá v pláne predkladať návrh na zmenu minimálnej vekovej hranice práva voliť vo voľbách do EP,“ uviedol hovorca rezortu Matej Neumann.