Francúzsko nenesie priamu zodpovednosť za genocídu v Rwande, na udalosti, ktoré viedli v africkej krajine k masovému vraždeniu státisícov obyvateľov však nedokázalo zareagovať včas. Vyplýva to zo správy komisie, ktorej finálne znenie zverejnili v sobotu francúzski historici.
Zadanie preskúmať spojitosť Francúzska s genocídou v Rwande, kde v roku 1994 zahynulo najmenej 800-tisíc ľudí, dal historikom prezident Emmanuel Macron. Zverejnenie správy by mohlo pomôcť zmierniť francúzsko-rwandské vzťahy, keďže Rwanda dlhodobo obviňuje Francúzsko zo spoluúčasti na krviprelievaní.
Komisia prehľadávala archívy
Macron predvlani nariadil vyšetrovanie úlohy Francúzska v súvislosti s genocídou v Rwande. Komisiu pozostávajúcu z historikov poveril, aby prehľadali archívy a „zanalyzovali rolu a účasť Francúzska“ na dianí v tejto africkej krajine v rokoch 1990 až 1994. Kritici tvrdia, že Francúzsko príliš podporovalo rwandskú vládu vedenú Hutuami, ktorá stála za genocídou, a že dianie v krajine dlho prehliadalo.
Odborníci porovnávali, ako krajiny zvládajú pandémiu. Umiestnenie Slovenska vás prekvapí
Organizácia Spojených národov (OSN) 22. júna 1994 povolila rozmiestnenie francúzskych síl v juhozápadnej Rwande. Táto misia však bola pomerne kontroverzná. Francúzska humanitárna zóna síce zachránila niektoré potenciálne obete, neskôr sa však objavili správy, že francúzska pomoc prišla neskoro a v uvedenej zóne sa podarilo ukryť aj niektorým vrahom.
Sto dní a státisíce životov
Genocíde predchádzalo zostrelenie lietadla, v ktorom spoločne cestoval prezident Rwandy Juvénal Habyarimana so svojím náprotivkom z Burundi Cyprienom Ntaryamirom. Hutuovia, ktorí sú väčšinovým obyvateľstvom Rwandy, zo zodpovednosti za útok obvinili menšinový kmeň Tutsi.
Medzikmeňový konflikt prerástol do genocídy Tutsiov a do ozbrojeného konfliktu medzi obidvoma kmeňmi. Podľa bilancie za 100 dní násilností v Rwande prišlo o život asi 800-tisíc až milión ľudí.