Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Počas vianočného obdobia sa mestá a dediny menia, ľudia ich osvetlia a vyzdobia. V celej krajine sa koná zhruba 170 vianočných trhov a v decembri je väčšina obchodov otvorená aj v nedeľu.
Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. Okrem vianočného stromčeka, ktorý nemá vo francúzskych domácnostiach dlhú tradíciu, si ľudia doma vystavujú malý betlehem. Niektorí, najmä na juhu krajiny, zapaľujú od Štedrého dňa až do 31. decembra polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky. V severnom Francúzsku majú v tej dobe deti darčeky už dávno vybalené, dostávajú ich totiž na sv. Mikuláša 6. decembra. Dospelí si navzájom venujú darčeky na Nový rok.
Štedrovečerné menu sa líši podľa oblasti. V Alsace za západe krajiny je hlavným chodom hus, v Burgundsku moriak s gaštanmi a v Paríži uprednostňujú ustrice s paštétou z kačacej alebo husacej pečienky. Súčasťou večere je aj hydina, šunka, šaláty, koláče, ovocie a víno. Medzi špecifické vianočné jedlá patrí koláč nazývaný buche de Nol, ktorý v niektorých domácnostiach nahrádza spomínané polienko. V minulosti zvykli piecť koláč Troch kráľov, ktorý v sebe ukrýval fazuľu. Kto ju našiel, stal sa na jeden deň kráľom alebo kráľovnou. V noci z 24. na 25. decembra sa zvyšky večere nechávajú na stole, ak by na návštevu zavítala Panna Mária.
Štedrý deň niekde nazývajú aj Dvanásty deň. Kedysi to bol posledný deň dlhého Sviatku bláznov, kedy musel Pán zmätku odovzdať svoj trón a vrátiť sa k bežnému životu.
Zdroj: www.thehistoryofchristmas.com, prieskum spoločnosti GfK
