Zároveň pripomína stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého musí byť väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva podrobené najprísnejšiemu posúdeniu.
Zákon o advokácií podľa Slovenskej advokátskej komory predpokladá, že advokát môže okrem koncipientov zamestnávať aj odborných a iných zamestnancov, ktorých je možné poveriť vykonaním niektorých právnych úkonov.
Na pôde advokátskej komory sa stretli najvyšší predstavitelia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, Generálnej prokuratúry SR a advokátskej komory.
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku SAK, ak nebude novelizácia zo strany ministerstva zastavená ako celok, navrhujú aspoň vypustenie podstatnej časti ustanovení upravujúcich samosprávnu pôsobnosť.
Benátska komisia podľa Slovenskej advokátskej komory odporúča slovenskej vláde a zákonodarnému zboru, aby nepokračovali vo vytváraní viacerých advokátskych komôr založených na dobrovoľnom členstve.
Podľa odborárov sa pri príprave novej Súdnej mapy SR nezohľadnili sociálne aspekty a požiadavky zamestnancov justície, ktorých pracovného a súkromného života sa nové usporiadanie súdov citeľne dotkne.
Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra SR, Najvyšší správny súd SR a Slovenská advokátska komora sa nebránia verejnej kontrole, tá by však podľa nich mala ostať kontrolou a nie verejným nátlakom.
Slovenská advokátska komora zverejnila prieskum, podľa ktorého až 72 percent opýtaných obhajcov uviedlo, že nezákonné donútenie je bežnou praxou orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa Slovenskej advokátskej komory je tiež neakceptovateľné znižovať dôveryhodnosť jednotlivých ústavných inštitúcií len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania.