Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ( OĽaNO )vznikla pôvodne z občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, ktorého štyria členovia na čele s Igorom Matovičom ( Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová ) sa rozhodli založiť vlastný politický subjekt. Strana bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra 11. novembra 2011. OĽaNO sa prezentuje ako hnutie, ktoré poskytuje priestor nezávislým osobnostiam a odborníkom. Predsedom je Igor Matovič.
OĽaNO a história
Obyčajní ľudia vstúpili prvýkrát do politiky v roku 2010, kedy ich líder politického subjektu Sloboda a Solidarita ( SaS ) Richard Sulík začlenil na svoju kandidátku do parlamentných volieb 2010, aj keď neboli členmi jeho strany. Obyčajní ľudia dostali posledné miesta na kandidátnej listine a napriek tomu sa im podarilo vo voľbách prekrúžkovať až do parlamentu. Pomohla im najmä kampaň v regionálnom inzertnom časopise, ktorý do schránok bezplatne dodávala Matovičova rodinná firma Region Press.
Volebné obdobie 2010 – 2012
SaS v parlamentných voľbách 2010 získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Štyri dostali Obyčajní ľudia. V Národnej rade (NR) SR vytvorilo toto hnutie platformu v rámci SaS. Obyčajní ľudia sa tak stali súčasťou vládnej koalície spolu s SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.
Krátko po voľbách začali nezhody medzi Igorom Matovičom a jeho Obyčajnými ľuďmi a lídrom strany SaS Richardom Sulíkom . Dôvodom bolo to, že do programového vyhlásenia vládou Ivety Radičovej neboli zahrnuté požiadavky občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, ktoré mu Sulík pôvodne prisľúbil . Igor Matovič a ďalší traja členovia hnutia hrozili odchodom z poslaneckého klubu politického subjektu.
Sulík sa zaviazal, že programové ciele, s ktorými Sloboda a Solidarita súhlasí, budú doplnené pri najbližšej aktualizácii programového vyhlásenia vlády. Igor Matovič a členovia, ktorí sa umiestnili v parlamente za SaS spolu s ním, nakoniec prisľúbili v poslaneckom klube zotrvať do skončenia volebného obdobia.
V roku 2011 bol Igor Matovič Richardom Sulíkom nakoniec vylúčený z poslaneckého klubu. Dôvodom bolo, že Obyčajní ľudia v NR SR hlasovali s vtedy opozičnou stranou Smer-SD o návrhu zákona, ktorým sa mal meniť zákon NR SR č.40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR, čím bola podľa partnerov porušená koaličná dohoda.
Bývalá premiérka SR Iveta Radičová počas podujatia s názvom: Aké bude Slovensko?, ktoré sa konalo pri príležitosti 26. výročia Nežnej revolúcie v historickej budove Národnej rady SR. Bratislava, 17. november 2015. Foto: SITA/Marko Erd
Pád vlády Ivety Radičovej
V roku 2011 vo vláde Ivety Radičovej nastali turbulencie. Vládnu krízu vyvolali spory ohľadom schválenia posilnenia právomocí Európskeho nástroja finančnej stability označovaného tiež za záchranný fond eurozóny. Strana SaS s jeho schválením nesúhlasila. Odôvodnila to napríklad tým, že to je v rozpore so solidaritou v rámci EÚ, kedy chudobnejšie Slovensko by malo prispieť na záchranu bohatšieho štátu, akým podľa strany bolo Grécko. Takisto tento návrh podľa nich porušoval vládny program.
Iveta Radičová spojila hlasovanie o navýšení eurovalu s vyjadrením dôvery vláde. Hlasovanie sa konalo 11. októbra 2011 a výsledkom bol pád vlády. Za euroval hlasovali všetci prítomní poslanci za SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia (OĽ) a František Šebej. Poslanci za Smer-SD sa pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím zariadili uznášaniaschopnosť parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS ani traja poslanci okolo Igora Matoviča sa hlasovania nezúčastnili.
Volebné obdobie 2012 – 2016
Do predčasných parlamentných volieb v roku 2012 vstupuje Igor Matovič už s vlastnou stranou. Zakladá stredopravicové konzervatívne politické hnutie s názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti .
Toto hnutie získalo v roku 2012 v predčasných marcových voľbách 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55 percenta a šestnásť mandátov.
Keďže existujúce znenie volebného zákona neumožňovalo kandidovať do parlamentu mimo kandidačnej listiny politických strán, hnutie OĽaNO sa rozhodlo vytvoriť priestor nezávislým osobnostiam a odborníkom a umožniť im dostať sa do vlády.
Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA). Foto: SITA/Marko Erd.
Najdôležitejším kritériom podľa Matovičovho kolegu Jozefa Viskupiča nebolo ideologické presvedčenia, ale odbornosť. Preto bola kandidátka tohto hnutia veľmi pestrá. Ocitli sa na nej osobnosti ako Martin Mojžiš (redaktor časopisu Týždeň), Mikuláš Huba (vedec SAV), Eugen Korda (investigatívny novinár) či Alojz Hlina (podnikateľ).
Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič, ktorý kandidoval zo 150. miesta kandidátky. Dostal 150 242 preferenčných hlasov. To mu umožnilo zaujať prvé miesto v rámci kandidačnej listiny hnutia OĽaNO.
Spočiatku mali ísť na volebnej kandidátke OĽaNO aj ľudia z Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). Po požiadavke Igora Matoviča, aby podstúpili detektor lži, napokon z kandidátky odstúpili.
Odchod poslancov z OĽaNO
Prvý zo strany odišiel Alojz Hlina, ktorý tak urobil 26. októbra 2012. Jeden z dôvodov boli podľa neho slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. Hlinovi tiež prekážalo vulgárne správanie Matoviča.
Alojz Hlina a predseda SaS Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Ján Slovák
O rok na to, 28. októbra 2013, vystúpila z klubu poslankyňa Mária Ritomská, ktorá nesúhlasila s nekalými praktikami strany.
Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo Mikuláša Hubu, ktorý tak urobil 27. mája 2014.
V marcových prezidentských voľbách v roku 2014 malo OĽaNO svoju vlastnú kandidátku Helenu Mezenskú. Nebola však úspešná. Mezenská získala len 2,4 percenta hlasov a do ďalšieho kola nepostúpila. V druhom kole podporovali viacerí členovia klubu OĽaNO nezávislého kandidáta Andreja Kisku, ktorý v ňom s 59,04 percentnou podporou voličov zvíťazil.
Aj voľby do Európskeho parlamentu (EP) boli pre OĽaNO úspešné. Hnutie získalo 7,46 percentnú podporu a europoslancom sa stal Branislav Škripek.
Volebné obdobie 2016 – 2020
Dňa 29. júna 2015 sa hnutia OĽaNO a NOVA dohodli, že do najbližších parlamentných volieb, ktoré sa konali v marci 2016 pôjdu spoločne v koalícii. Igor Matovič a Daniel Lipšic deklarovali, že budú spolupracovať aj po voľbách a budú pôsobiť v spoločnom poslaneckom klube.
Bývalý poslanec NR SR za stranu OĽaNO-NOVA a advokát Daniel Lipšic. Foto: SITA/Marko Erd
Koalícia OĽaNO NOVA vo voľbách dostala 287 611 platných hlasov, čo činilo 11,02 percent. Získala 19 mandátov a stala sa tak treťou najsilnejšou stranou. Pred ňou sa umiestnili strana SMER SD so ziskom 28,28 percenta voličských hlasov (49 mandátov). Druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10 percentami. OĽaNO sa stáva opozičným politickým subjektom.
OĽaNO a program
OĽaNO svoje programové ciele zameriava na nasledujúce oblasti:
Zdravotníctvo – Podľa OĽaNO je hlavným a skutočným problémom v slovenskom zdravotníctve korupcia a nedostatočná kvalita služieb pre pacienta. S cieľom zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti chcú priniesť systémové opatrenia v nasledujúcich oblastiach: nemocnice, zdravotné poistenie, všeobecná ambulantná starostlivosť a dlhodobá zdravotná starostlivosť o bezvládnych chronicky chorých.
Vzdelávanie a šport – OľaNO považuje školstvo za jednu zo svojich politických priorít. Dôvodom je fakt, že táto oblasť verejných politík má najväčší vplyv na budúcnosť krajiny a rozvoj potenciálu ľudí. Poukazuje na zhoršujúcu sa kvalitu vzdelania žiakov a študentov a nezamestnanosť slovenských vysokoškolákov, ktorá patrí k najvyšším v EÚ. Podľa hnutia je jednou z príčin úpadku školstva aj poddimenzovanosť školstva.
Zľava: Poslanci Miroslav Sopko (OĽaNO), Branislav Grohling (SaS) a Veronika Remišová (OĽaNO). Reprofoto: www.facebook.com V oblasti športu strana poukazuje na úpadok športových aktivít detí a mládeže a pokles úspechov Slovenska na medzinárodnom poli. Navrhuje vytvorenie strešného orgánu, zákona o športe, koncepcie telesnej výchovy mládeže a vyčlenenie prostriedkov na financovanie. Okrem toho podľa OĽaNO by mala existovať sieť miestnych klubov, stredísk, spolkov a dostatok športovísk pre záujmové a voľnočasové aktivity.
Veda a výskum – Hnutie poukazuje nato, že jednoznačne najzávažnejším a dlhodobým problémom slovenskej vedy je jej výrazné podfinancovanie. Napriek veľkému potenciálu slovenských vedcov produkovať kvalitné výsledky na svetovej úrovni a s perspektívou premeniť Slovensko na krajinu s fungujúcou znalostnou ekonomikou, patrí podľa OĽaNO naša krajina vo výške financovania vedy v prepočte k HDP krajiny na chvost Európy.
Rodinná politika – Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii, dokonca aj medzi štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje 34 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta. Pôrodnosť dlhodobo klesá a v súčasnosti je okolo 1,34 dieťaťa na ženu. Podľa OĽaNO príčinou týchto klesajúcich trendov je kombinácia viacerých faktorov, ktoré zahŕňajú sociálne normy a postoje, zmenu ašpirácii súčasnej spoločnosti, ako aj náklady na výchovu dieťaťa. Poukazujú tiež , že na Slovensku je veľmi malé percento zamestnávateľov, ktorí sú ochotní umožniť zladenie pracovného a rodinného života tak, aby sa žena mohla plnohodnotne venovať rodine popri práci.
Sociálna politika – OĽaNO považuje za jeden z najzávažnejších problémov v tejto oblasti tisícky žiadateľov o umiestnenie do verejných zariadení sociálnych služieb, s ktorými si samosprávy obcí a vyšších územných celkov nedokážu roky poradiť. Napriek neumiestneným žiadateľom však samosprávy nechcú objednávať sociálne služby u neverejných poskytovateľov, alebo u obecných neziskových organizácií.
Životné prostredie a energetika – Slovensko podľa OĽaNO výrazne zaostáva za vyspelými krajinami v oblasti efektívneho využívania surovinových zdrojov a energie. Navrhuje súbor opatrení, ktoré by mali tento stav zmeniť k lepšiemu. Napríklad: Prepracovanie zákona o tepelnej energetike, vykonanie auditov budov verejnej správy, dôsledné vyšetrenie a doriešenie environmentálnych káuz, ktoré oprávnene znepokojujú verejnosť a iné.
Eurofondy – Eurofondy sú pre ľudí na Slovensku synonymom rozkrádania a korupcie. Preto OĽaNO navrhuje riešenia ako vylúčenie možnosti podporovať projekty, ktoré nemajú výrazný prínos na rozvoj regiónov, reformu verejného obstarávania, zásadnú zmenu systému hodnotenia a výberu projektov atď..
Kultúra a médiá – Kultúra sa dá zlepšiť len celkovým zvýšením povedomia o dôležitosti kultúry. Dôležitú úlohu v tejto oblasti preto podľa strany zohráva kultúrne vzdelávanie v školách.
Regionálny rozvoj, doprava a podpora cestovného ruchu – OĽaNO sa v tomto programovom cieli zameria na rozvoj tých regiónov, ktoré to potrebujú a tiež rozvoj dopravy a cestovného ruchu.
Rómska problematika – Vo svojom programovom vyhlásení strana nezabúda ani na riešenie rómskej otázky.
Facebook – https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/
