Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN povoľuje EÚ a jednotlivým krajinám naloďovať sa na plavidlá s cieľom zachraňovať ohrozené životy migrantov alebo obete obchodovania s ľuďmi.
Vytvorenie takéhoto súdu by podľa dotknutých krajín bolo vhodnou reakciou na skutočnosť, že tento tragický incident a s ním súvisiace dôsledky pre bezpečnosť civilného letectva ovplyvňujú záujmy medzinárodného spoločenstva ako celku.
Ľudia žijúci v blízkosti miest útokov vykazovali príznaky, ktoré sa objavujú po vystavení toxickým chemikáliám. Medzi pozostatkami útokov sa našli aj plynové kanistre a svedkovia popisovali silný zápach chlóru.
Na zozname požiadaviek je aj zákaz cestovania a zmrazenie majetku pre Abdula Malika al-Húsího, hlavného vodcu povstalcov a Ahmeda Sáliha, bývalého šéfa jemenských elitných síl.
Islamisti podľa správy cielene útočia na menšiny, najmä na jezídov a kresťanov. Zadržané deti a ženy sú vystavené zlému zaobchádzaniu vrátane znásilňovania a sexuálneho otroctva.
Sýrska občianska vojna uvrhla až 80 percent obyvateľstva do chudoby, znížila priemernú dĺžku života o 20 rokov a spôsobila škody vyše 200 miliárd dolárov.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní uviedla, že začiatkom roka 2014 sa tri dediny na severe Sýrie ‚opakovane a systematicky‘ stali terčom použitia chlóru.
Islamský štát zničil okrem sôch aj vzácne knihy a rukopisy z mestskej knižnice, zatiaľ čo iné artefakty predal na čiernom trhu, aby získal peniaze na svoje bojové operácie.
Líbyjský minister zahraničných vecí na pôde Bezpečnostnej rady OSN povedal, že medzinárodné spoločenstvo má právnu a morálnu povinnosť poskytnúť naliehavú podporu jeho krajine.
Dokument, na ktorom sa podieľalo desať krajín, je prvým svojho druhu po udalostiach v Saná, kde niekoľko mesiacov trvajúca kríza v januári vyústila do rezignácie prezidenta a rozpustenia parlamentu.
Na boj proti Boko Haram by mala vzniknúť africká Multinárodná spoločná jednotka, pričom vojakov do tejto jednotky už prisľúbila Nigéria, Kamerun i Čad.
Jordánsko v stredu formálne predložilo návrh rezolúcie vyzývajúci na mier medzi Izraelom a Palestínčanmi. Za návrh v 15-člennej rade hlasovalo osem krajín, Spojené štáty a Austrália ho však odmietli.