BRATISLAVA 22. februára (WebNoviny.sk) – Premiér Fico dnes podvečer cestuje na piatkové zasadnutie Európskej rady v Bruseli, kde budú premiéri a prezidenti debatovať o dvoch hlavných témach – inštitucionálnych záležitostiach a viacročnom finančnom rámci (VFR) po roku 2020. V oblasti inštitucionálnych záležitostí pritom pôjde o diskusiu v kontexte príprav volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019. Okrem summitu sa premiér Robert Fico zúčastní aj na konferencii na podporu krajín Sahelu.
Spoločná európska kandidátka je zlá
Pokiaľ ide o voľby do EP, lídri sa budú venovať prerozdeleniu 73 kresiel po odchode Veľkej Británie z EÚ. O tejto téme už hlasoval aj Európsky parlament, ktorý odmietol tzv. paneurópsku kandidátku. Jej zástancom bol napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, naopak, odmietlo ju 12 z 13 slovenských europoslancov.
Slovensko neratifikuje Istanbulský dohovor, podľa Fica je v rozpore s ústavou v definícii manželstva
Ako pre SITA povedal poslanec EP Ivan Štefanec, spoločná európska kandidátka hraničila s protiústavnosťou vo viacerých krajinách. Spoločná európska kandidátka je podľa neho zlá aj preto, že ľudia, ktorí sú volenými zástupcami občanov, by mali komunikovať priamo s voličmi. „Ja si neviem predstaviť, že nejaký Francúz bude komunikovať s ľuďmi na Orave, alebo nejaký Rumun bude kampaňovať vo Fínsku,“ vysvetlil Štefanec. Podľa hlasovania v pléne EP by sa niektoré kreslá po britských europoslancoch mali prerozdeliť a niektoré nechať v zálohe pre krajiny, ktoré ešte len do EÚ vstúpia. Slovensko by získalo o mandát viac, mali by sme 14 europoslancov.
Lídri sa tiež budú venovať aj konceptu Spitzenkandidátov, teda kandidátov na post predsedu Európskej komisie, ktorých nominujú jednotlivé politické frakcie v Európskom parlamente. Frakcia, ktorá v celej EÚ získa najviac hlasov, by mala získať aj post predsedu EK. Prvým Spitzenkandidátom bol súčasný šéf Komisie Jean-Claude Juncker.
Čistí prispievatelia
Tento postup sa však nepáči všetkým krajinám, keďže podľa Lisabonskej zmluvy to je Európska rada, ktorá navrhuje parlamentu kandidáta. Krajiny V4, ale ani Francúzi či Holanďania nie sú fanúšikmi tohto procesu. Naopak, Európsky parlament sa už vyjadril, že podporí iba Spitzenkandidáta. Prepojenie výberu šéfa Európskej komisie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu posilňuje podľa poslancov legitimitu oboch inštitúcií.
Našou povinnosťou je chrániť a zvyšovať minimálnu mzdu, myslí si premiér Fico
Piatková debata sa zameria aj na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Diskusia premiérov a prezidentov bude vstupom do pripravovaného návrhu, ktorý má Európska komisia predložiť do 29. mája. Príprava viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 je o to náročnejšia, že z Únie odchádza Veľká Británia – čistý prispievateľ. Čistí prispievatelia ako napríklad Rakúsko odmietajú „zaplátať“ dieru po Britoch.
Budeme tlačiť na flexibilitu
Slovensko považuje za správne, aby všetky členské štáty prispievali viac, podmienky financovania z rozpočtu EÚ boli „stabilné a jasné“ a výrazne sa zjednodušili pravidlá pre realizáciu projektov spolufinancovaných z EÚ. Myslíme si, že politika súdržnosti by mala zostať otvorená pre všetky regióny EÚ, pričom menej rozvinuté regióny by mali byť podporované intenzívnejšie. Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, vzhľadom na silnejúcu globálnu konkurenciu a zdedenú štruktúru pôdohospodárstva SR nebude podporovať limitovanie priamych platieb farmárom v závislosti od veľkosti fariem.
Fico má ambíciu piatykrát po sebe vyhrať voľby a chce aj zostavovať vládu
„Ak by nebol britský výpadok 100-percentne dofinancovaný, tak potom hovoríme, že potrebujeme väčšiu flexibilitu. Dostať sa k európskym peniazom nie je úplne jednoduché. Takže peňazí môže byť menej, ale budeme tlačiť na flexibilitu,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Avizoval, že Slovensko bude bojovať za kohéznu politiku.