Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v nórskom prípade odobratia dieťaťa slovensko-nórskemu páru do pestúnskej starostlivosti. Snahy rodičov o zvrátenie rozhodnutia neboli úspešné. Otec, matka, maloleté dieťa a jeho stará matka sa pred ESĽP sťažovali okrem iného na porušenie práva na rešpektovanie rodinného života a práva na spravodlivé súdne konanie.
Slovenská republika v tomto konaní intervenovala ako tretia strana. ESĽP konštatoval porušenie článku osem o rešpektovaní súkromného a rodinného života Európskeho dohovoru o ľudských právach. V prípade A. L. a ďalší proti Nórsku priznal súd rodičom spoločne 25-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy a 500 eur z titulu nákladov a výdavkov.
Kontakty rodičov boli limitované
Otec aj stará matka maloletého dieťaťa sú slovenskými občanmi. Maloleté dieťa sa narodilo v polovici januára 2015 slovensko-nórskemu páru v Nórsku a rozhodnutím orgánov sociálnej starostlivosti z 26. marca 2015, neskôr potvrdeným súdmi, bolo prevzaté do pestúnskej starostlivosti.
Bulharsko podľa súdu porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, dôvodom je zákon o tajnom sledovaní
Snahy rodičov o zvrátenie rozhodnutia o odňatí starostlivosti o maloleté dieťa neboli úspešné, pričom súdy dospeli k záveru o hrozbe vážnych nedostatkov v starostlivosti o dieťa v prípade jeho návratu k rodičom. Kontakty rodičov s maloletým dieťaťom boli limitované, až napokon boli stanovené na jednu hodinu trikrát do roka pod dohľadom orgánu sociálnej starostlivosti.
Slovenská republika v konaní intervenovala ako tretia strana. Deklarovala, že plne uznáva kompetenciu nórskych orgánov, pokiaľ ide o otázku starostlivosti o dieťa v tomto prípade, a vyslovila názor, že je dôležité skutkové okolnosti posúdiť z hľadiska povinnosti orgánov dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a jeho biologickej rodiny. Najmä pokiaľ ide o pozitívnu povinnosť orgánov prijať opatrenia na uľahčenie zlúčenia rodiny hneď, ako to bude primerane možné.
Zamietnutá sťažnosť starej matky
ESĽP odmietol sťažnosť starej matky dieťaťa s odôvodnením, že táto nebola účastníčkou vnútroštátnych konaní a ani svoje námietky nepredložila vnútroštátnym orgánom. ESĽP vo svojom rozsudku posúdil konanie nórskych orgánov, týkajúce sa ostatných troch sťažovateľov a vyslovil názor, že nič nenaznačuje tomu, že by rodičom dieťaťa nebolo umožnené plne sa zúčastniť na rozhodovacom procese, alebo že by tento proces dostatočne nechránil ich záujmy.
Európsky súd ďalej uviedol, že dôvody uvedené v súvislosti s nariadením pestúnskej starostlivosti boli relevantné a, ak by sa naň pozeralo izolovane, postačujúce. Vo svojom celkovom hodnotení však vzal na vedomie, že konečné rozhodnutie o starostlivosti z marca 2016 bolo vydané po dlhom období, počas ktorého už došlo k ďalekosiahlemu zásahu do práva sťažujúcej sa rodiny na rešpektovanie rodinného života.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení týkajúcom sa starostlivosti o dieťa spolu s rozhodnutím o obmedzení kontaktu rodiča s dieťaťom na jednu hodinu každých štrnásť dní bolo prijaté približne dva a pol mesiaca po narodení dieťaťa.
Došlo k porušeniu článku dohovoru
ESĽP v súvislosti s obmedzením kontaktu rodičov s dieťaťom uviedol, že sa javí, že pri určení rozsahu práva styku bolo brané do úvahy len udržanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi, a to len do takej miery, aby to nebránilo dieťaťu v pripútaní sa k pestúnskym rodičom, namiesto toho, aby súd zvažoval aj iné alternatívy než trvalé vyrastanie dieťaťa v pestúnskej starostlivosti.
Vzhľadom na uvedené ESĽP konštatoval, že rozhodnutie o práve styku v tomto prípade neobstojí pri „prísnejšej kontrole“, ktorú ESĽP vyžaduje v prípadoch, keď boli uložené také ďalekosiahle opatrenia, aké boli prijaté v tomto prípade. Preto došlo k porušeniu článku osem dohovoru. Na druhej strane, ESĽP námietku sťažovateľov týkajúcu sa údajne neprimeranej dĺžky vnútroštátneho konania zamietol ako zjavne nepodloženú.