BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) – Poslanci NR SR Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš odchádzajú z SDKÚ-DS. V stredu popoludní to potvrdili na tlačovej besede.
Hoci poslanci odchádzajú z SDKÚ-DS, v parlamente zostávajú. Zostanú zrejme aj v poslaneckom klube strany. „Nevidím dôvod v parlamente nezostať,“ povedal Dzurinda v stredu novinárom s tým, že sa možno bude viac vyjadrovať k vnútornej politike, keďže bude slobodnejší.
Ich éra sa skončila, reagoval Frešo na Dzurindu a Mikloša
Politológ: Odchod Dzurindu a Mikloša otvára dvere Radičovej
Koniec v politike Dzurinda nepripúšťa
Dzurinda s Miklošom sa nechystajú vstúpiť do inej strany ani zakladať novú. „S takouto úvahou ma kamarát neprekvapil, že by sme vstupovali do inej strany alebo zakladali novú stranu,“ uviedol. Podľa Dzurindu otázka zotrvania v poslaneckom klube SDKÚ-DS bude závisieť od vedenia strany, či si bude želať ich zotrvanie v klube. Bude to predmetom rokovaní. „Nechceme škodiť. Ak bude záujem udržať poslanecký klub, sme pripravení sa o tom rozprávať,“ zdôraznil Dzurinda.
O konci politickej kariéry Dzurinda neuvažuje. „Čo je to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví. Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal. O dva roky sa kandidovať do parlamentu nechystá.
Mikloš ho doplnil s tým, že nepredpokladá, že bude v roku 2016 kandidovať do parlamentu. Rovnako ako Dzurinda nechce vstúpiť do inej strany, ale mandát chce vykonávať celé volebné obdobie. „Naše rozhodnutie je na pozadí pomôcť kryštalizácii pravicovej politickej scény,“ doplnil Dzurinda. Dzurindu však baví stále politika i domáca politická scéna.
Odídenci nechcú zodpovednosť za zlý vývoj strany
Podľa Mikloša ich rozhodnutie dozrievalo dlho. Na odchod zo strany mali dva dôvody. Prvým bola nespokojnosť s tým, ako sa strana vyvíja. „Nechceme ďalej niesť zodpovednosť za tento vývoj,“ vyhlásil Mikloš.
.
Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec sa o odchode Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša dozvedel z médií Podľa neho každý odchod znamená oslabenie strany. „Prekvapilo ma to. Každý odchod znamená oslabenie a nikoho to neteší. Musíme sa s tým vyrovnať a ísť ďalej,“ povedal Štefanec novinárom.
O všetkých otázkach budú podľa neho hovoriť na straníckej pôde. Vo štvrtok bude rokovať prezídium a bude sa zaoberať aj zvolaním mimoriadneho kongresu strany. Ten by mal riešiť aj personálne otázky.
Podpredseda SDKÚ-DS Martin Fedor, ktorý sa chcel ešte pred týždňom vzdať funkcie, odmietol dianie v strane komentovať. Povedal len, že chce, aby strana bola posilnená a nevyprázdňovala priestor.
Podľa Dzurindu to nebolo jednoduché rozhodnutie. „Cieľom nie je strana. Tá je prostriedok, cez ktorý môžete niečo urobiť,“ povedal s tým, že politická strana je len nástroj, aj keď strana ako CDU je pilier, na ktorom stojí dnes aj európske spoločenstvo. Upozornil, že pokiaľ strana bude schopná prijímať rozhodnutia napriek bolestiam žalúdka, bude mať nádej na budúcnosť.
„Dnes pociťujem také bolenie, ale aj súlad rozhodnutia s mojím svedomím,“ povedal. Tvrdí, že sa snažil nezasahovať do práce nového vedenia, ktoré nastúpilo v roku 2012. „Vývoj je taký, s ktorým nie sú spokojní členovia a predstavitelia strany. Do tohto vývoja sme stále vťahovaní stranami rôznych názorových náhľadov a médií. Sledujeme pohyby, ktoré sa nám aj nepáčia,“ konštatoval.
Dzurinda nechce hodnotiť šance SDKÚ-DS. „Necítil by som sa dobre, keby som veštil,“ uviedol. Sám necíti, že by v politickej kariére spravil vážnu chybu. Nikdy sa nerozhodoval urýchlene. Konzultoval rozhodnutia.
Snaha reštartovať stranu už bola
Strana SDKÚ-DS bola podľa Dzurindu a Mikloša od svojho vzniku jedným z rozhodujúcich činiteľov slovenskej politiky. Bola lídrom reforiem, ktoré umožnili Slovensku zavŕšiť integračné úsilie a prinášala riešenia a alternatívy vo všetkých oblastiach – spoločenskej, bezpečnostnej, ekonomickej, sociálnej, domácej i zahraničnej politike.
Pripomenuli, že dôvera voličov umožnila trikrát zostaviť koaličnú vládu a niesť rozhodujúcu zodpovednosť za jej činnosť. Zároveň upozornili, že po neúspešnom volebnom výsledku v roku 2012 došlo k výmene vedenia s ambíciou reštartovať politiku SDKÚ-DS a vrátiť jej dôveru, ktorú požívala počas prvých desiatich rokov pôsobenia.
Strane popriali veľa šťastia
„Dnes, po dvoch rokoch a viacerých voľbách, sa zdá, že táto ambícia ostáva nenaplnená. V poslednom čase sú opakovane medializované informácie o vnútorných sporoch, možných zmenách a výmenách vo vedení SDKÚ-DS kde sa objavujú aj špekulácie v súvislosti s našimi menami. Do týchto vnútrostraníckych diskusií sme sa zámerne nezapájali, chceli sme, nech nové vedenie má priestor pre uplatnenie svojej vízie pri plnej zodpovednosti za smerovanie SDKÚ-DS,“ napísali Dzurinda s Miklošom.
Aby umožnili slobodnú výmenu názorov a neboli ani zo strany vedenia, ani zo strany jeho kritikov, a už vôbec nie zo strany médií vťahovaní do tohto zápasu, rozhodli sa k dnešnému dňu ukončiť členstvo v SDKÚ-DS. „Prajeme SDKÚ-DS veľa šťastia pri hľadaní najlepšieho riešenia a úspech v jej ďalšej činnosti,“ napísali vo vyhlásení.Poslanci NR SR Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš odchádzajú z SDKÚ-DS. V stredu popoludní to oficiálne oznámia na tlačovej besede.
júl 1997
Dohodu o vzniku Dúhovej koalície, neskôr nazvanej Slovenská demokratická koalícia podpísali Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Vládna koalícia pod vedením Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) reagovala tým, že prijala v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval kandidovať vo voľbách koalíciám. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu a členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň vystúpili zo svojich materských politických strán.
jeseň 1998
Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 vznikla vláda zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.
január 1999
Od začiatku roka 1999 sa začali objavovať v SDK spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietli DS a KDH.
2000
Predstavitelia SDK blízki Dzurindovi sa dohodli na vytvorení nového politického subjektu – Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), zaregistrovaná bola vo februári 2000. Po augustovom sneme sa k nej pridala aj Demokratická únia a v novembri 2000 sa konal aj ustanovujúci kongres SDKÚ.
2002
Parlamentné voľby vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ, ktorú podporilo 15,09 percenta voličov. Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom, predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavlom Hrušovským a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom.
január 2006
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) sa zlúčila s Demokratickou stranou (DS) – SDKÚ-DS.
2006
SDKÚ-DS sa po parlamentných voľbách nestala súčasťou vládnej koalície. Vo vláde Roberta Fica boli okrem zástupcov Smeru predstavitelia SNS a ĽS-HZDS.
2010
Mikuláš Dzurinda sa vo februári 2010 vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová, ktorá vykonávala po voľbách aj funkciu predsedníčky vlády SR. Koalíciu vytvorili strany SDKÚ-DS, strana Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a strana Most-Híd.
2011
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo v parlamente 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo najmenej 76 hlasov. Deväť poslancov hlasovalo proti a 60 nehlasovalo. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
2012
V parlamentných voľbách získala SDKÚ-DS iba 6,09 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov, prepadla sa z druhého až na piate miesto. Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS ako aj celej slovenskej pravice v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že skončí ako predseda SDKÚ-DS a na straníckom kongrese nebude kandidovať na post predsedu. Zároveň informoval, že bude v kandidatúre na šéfa strany podporovať Luciu Žitňanskú.
máj 2012
Novým predsedom SDKÚ-DS sa 19. mája 2012 na kongrese strany vo Zvolene stal Pavol Frešo. V druhom kole voľby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov delegátov. Freša podporilo 242 delegátov a jeho súperku Luciu Žitňanskú 154. Neplatných bolo osem hlasov. Neúspešná kandidátka na post predsedu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská odmietla ponuku novozvoleného šéfa strany Pavla Freša a nekandidovala na post podpredsedu SDKÚ-DS.
december 2013
Poslanci NR SR Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová vystúpili z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Ako povedala Lucia Žitňanská, dôvodom na odchod zo strany bola nejasnosť postojov strany, strata obsahu politiky, neschopnosť prijímať rozhodnutia a riešiť situáciu SDKÚ-DS.
4. júna 2014
Poslanci NR SR Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš oznámili, že odchádzajú z SDKÚ-DS.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a Wikipedia.sk.
