Medzinárodný deň čokolády. Záhaľčivý deň. Svetový deň besnoty. Svetové dni korytnačiek či tučniakov. A dočítal som sa, že koncom minulého 20. storočia dostal svoj priestor uprostred iných aj deň rodiny. Ak by ste ho chceli vyhľadať je v máji. Všetky tie názvy ma priviedli k premýšľaniu o tom, že čo je ohrozené alebo čo je pre tento svet dôležité, to chce mať svoj deň. A preto som rád, že tam aj deň rodiny je. Len neviem, či sa tam dostal preto, že rodina je v ohrození a na ústupe alebo preto, že je pre tento svet dôležitá. Osobne si myslím, že obidve odpovede majú čosi do seba.
Dnes Vás pozývam zamyslieť sa nad sviatkom Svätej rodiny. Hodnotu rodiny slávime uprostred Vianoc, ktoré sami o sebe pre mnohých aj bez náboženského vyznania sú sviatkami, kedy sa rodina ešte môže stretnúť. A posilniť pokrvné putá, ktoré sú testované po celý rok zhonom života, divokým pracovným tempom či nedostatkom času alebo veľkými vzdialenosťami. Osobne som hrdý na katolícku cirkev za to, že jej napadlo zaviesť tento sviatok pre celú cirkev už v roku 1921. A predtým, ešte v roku 1893 zostaviť formulár sv. omše na počesť Svätej rodiny. Akoby už vtedy chcela prorocky vypovedať to, čo je dnes o 100 rokov také zrejmé: príde čas, kedy aj taký základ všetkého ako je rodina bude v ohrození a bude sa polemizovať o jej dôležitosti. Určite vidiac veci v perspektíve času oslava rodiny v cirkvi spočiatku mala vyslovene liturgický rozmer, najmä keď zvažujem nakoľko bola sv. omša stredobodom života viery človeka pred sto rokmi. Po druhom koncile vo Vatikáne sa vytvoril nový priestor v cirkvi na to, aby sa k tej dôležitej problematike – ako sa stať svätou rodinou dneška – mohli vyjadrovať aj tí, ktorí túto výzvu žijú akosi ex offo. Teda laici.
Viem, ex offo nie je dobrý výraz. Svätosť sa nedá žiť ako nejaká úradná povinnosť či príkaz. Vždy to bola, je a bude výzva. Tak ako, to bola výzva aj pre Jozefa, Máriu a Ježiša. Niekedy mám dojem, že ľudia si myslíme ak je jeden v rodine svätý tak celá rodina musí byť svätá. Ale nie je to tak. Na zápas s touto výzvou je potrebná snaha všetkých členov rodiny. Tak aj v rodine Jozefa Márie a Ježiša to nebola len akási Ježišova zásluha. Aj Jozef a Mária pridali k žitiu tejto výzvy svoj nemalý podiel. Nakoniec ako to počúvame aj v dnešnom príbehu z Lukášovho evanjelia, ktorý si môžete prečítať v kurzíve, 12 ročný chlapec Ježiš, ktorý vyrastal v akejsi zabudnutej dedine Nazaret, ktorá mala vtedy okolo 150 ľudí (hoci dnes je to 80 000 moslimské najväčšie arabské mesto v Izraeli) sa stratil v obrovskom veľkomeste naplnenom pútnikmi. A pri jeho hľadaní, aj nájdení to vôbec nevyzeralo na rodinu, ktorá raz bude nazvaná svätou.
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
Tento príbeh ma znovu niekoľkým pravidlám:
1. Svätosť je pozvanie od Boha a zároveň dar ponúknutý na objavovanie a žitie každému.
2. svätosť je celoživotná záležitosť všetkých v rodine. Každý z nás, ako člen nejakej rodiny
k nej prikladáme svoj podiel.
3. Svätosť sa nedá zakonzervovať pre budúcnosť. Žije sa v aktualizovaní práve dnešného dňa.
4. Nikdy nie je stratenou záležitosťou. Vždy je možné o dar svätosti znovu zabojovať.
5. Opravdivá svätosť jedného v rodine je inšpiráciou pre ostatných. Falošná svätosť jedného v rodine je otrávením ostatných.
Chcem dnes poďakovať všetkým rodinám, v ktorých ja vidím rásť a dozrievať svätosť. Rodinám v ktorých vidím znovu prebudenú túžbu po tomto dare aj po nie príliš peknom období rodinného či manželského života. Rodinám, ktoré žijú túto výzvu v tichosti alebo o nej vedia svedčiť nahlas. Ďakujem Vám. A ďakujem aj Vám, sv. Jozef a Mária za vzor a inšpiráciu v dobe, ktorá tiež nebola ľahká. Veď ste žili v chudobe, v exile, v pohanskom kraji a museli ste pracovať, živiť rodinu, vychovávať dieťa, budovať svoj domov. Na príhovor Svätej rodiny, udeľ dobrý Bože do našich rodín okrem iného vzájomnú blízkosť, porozumenie, pozornosť, dôveru, súdržnosť a spolupatričnosť. A ešte mnohé ďalšie zárodky svätosti, za ktoré ďakujem že prosíte Boha Vy sami.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej
