Od neho pochádza všetko tu na zemi, aj my sami. V priebehu dejín žilo na zemi mnoho ľudí, niektorí lepší, iní horší, každý s osobitným poslaním, ktoré tak isto ako samotná existencia človeka, pochádza od Boha. Dnes je deň, keď si pripomíname poslanie, ktoré Boh dal jednej z nás, obyčajnej nazaretskej dievčine, pred dvetisíc rokmi. Povolal ju, aby bola Matkou. Najskôr matkou Božieho Syna a neskôr ju ustanovil aj za matku všetkých nás. No a keďže bola dobrou matkou, pripomíname si ju dnes ako tú, ktorá stála pri svojom Synovi Ježišovi Kristovi nielen v dobrom, ale aj v ťažkých chvíľach, ktoré prežívala spolu s ním. Preto sme jej v priebehu dejín dali prívlastok „Dolorosa“ (z lat. Bolestivá), teda tá, ktorá trpela. Na Slovensku ju skôr nazývame Sedembolestná, možno na základe toho, že pretrpela toho naozaj veľa, bola „plná bolesti“, keďže jej Syn nevinne trpel za hriešnikov. Plnosť sa totiž v biblickom jazyku označuje počtom sedem. Pannu Máriu teda nazývame Sedembolestnou. Rímskokatolícka Cirkev dnes ponúka ako čítanie úryvok z Jánovho evanjelia (Jn 19, 25-27):
„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“
V tomto okamihu utrpenia a bolesti Ježiš Kristus na kríži dáva Máriu za matku apoštolovi Jánovi a jeho zase robí synom svojej Matky. Považuje sa to za chvíľu, keď Pán Ježiš odovzdal Panne Márii nielen Jána, ale nás všetkých. My sa teda môžeme utiekať k nej ako k našej Matke, k tej, ktorá má mocný príhovor u svojho Syna – ako nás o tom presviedčajú aj niektoré state z evanjelií – a môže nám tak vyprosiť mnohé milosti u Boha.
My Slováci si tradične uctievame Sedembolestnú Pannu Máriu ako Patrónku Slovenska. V tento deň býva národná púť v Šaštíne, kde sa zhromažďuje množstvo biskupov, kňazov, veriacich i neveriacich. Ja osobne vám ponúkam dva dôvody, prečo sa zamyslieť nad týmto sviatkom.
Prvý by som opísal slovami asi tak, že „mať protekciu tam hore je len dobré“. Panna Mária síce nie je darkyňou milostí ani vykonávateľkou zázrakov, ale môže nám niečo z toho u Boha vyprosiť. Ako som spomínal, má u neho „slovo“.
Druhý dôvod je vo vzore, ktorý nám dáva Sedembolestná. Neopustila svojho Syna ani v tých najťažších chvíľach. Tým nám hovorí, že problémy, ťažkosti, kríže, bolesti, choroby ani nič iné nie sú dôvodom na to, aby sme opustili Boha. Naopak. Majú nás k nemu ešte viac „priviazať“.
Prajem vám, drahí priatelia, aby ste mali radi tento deň, nielen ako národný sviatok alebo deň voľna, ale aj ako deň na osobnejšie prežívanie svojho vzťahu s Bohom.
