Starostlivo pozorovať udalosti a javy tohto sveta nás učili už od základnej školy. Pozorovanie vzťahov medzi prírodnými javmi rozvíja a rozširuje prírodovedecké poznanie. Pozorovanie súvislostí v dejinách ľudských činov a činov človeka zas môže posúvať poznanie o ľuďoch v spoločenstve, ale aj v konkrétnych ľudských osobách. Pozorujeme človeka a ľudí spoločne v súvislostiach skutkov, ktoré vykonali. A z pozorovania toho všetkého okolo nás súdime nie len o ľuďoch, ale aj o Bohu. Nakoniec súdime Boha samého za to, čo si myslíme, že sme v jeho diele vypozorovali.
Sme presne v dianí evanjelia 22. nedele cez rok. Boh v osobe Ježiša Krista vchádza do domu a koná. Tí, čo sú v dome ho pozorujú a myslia si, že majú nárok jeho konanie aj súdiť. Zabúdajú, že svet – dom, v ktorom prebývajú, je najprv jeho dielom. A zrazu sa ukáže, že nie len oni sú tu pozorovateľmi. Sami neunikli pozornému Ježišovmu skúmaniu a s tým, čo na nich vypozoroval, ich hneď aj konfrontoval. Až ma mrazí, keď odhaľujem ako presne pomenúva dôležité veci. Vtedy aj dnes. O nich aj o nás. O mne aj o tebe.
V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.
Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
(por. Lk 14,1.7-14)
Choroba pretláčania sa na popredné miesto a choroba konania podľa miery zisku alebo výhod, ktoré mi toto konanie prinesie. To sú veľmi rozšírené choroby, ktoré Ježiš pomenúva, aby ukázal aj ich liečivé protiklady: Úctivú poníženosť, ktorá nie je zbabelosťou, ani závislou servilnosťou. A tiež nezištnú solidaritu, ktorá nie je o vypočítavosti. Závery Ježišovho pozorovania objavujem ako posolstvo adresované presne nám, čo dnes žijeme a čítame aj tieto riadky. On sa nepotrebuje zaoberať ľudskými súdmi o ňom, a tak sa nimi nepotrebujeme zaoberať ani my, hoci si to mnohí môžu myslieť. Uvažujúcemu človeku totiž dopáli, že tu ide o nesprávne vymenené roly.
Ak chcem skutočnú poctu presahujúcu vzájomné okiadzanie sa slávnych a mocných tohto sveta a skutočnú odmenu spravodlivých presahujúcu hranice užitočnosti výmenného obchodu, potom zmením svoj uhol pozorovania. Ja sám sa postavím do úlohy toho, koho pozoruje Kristov zrak – pohľad Boží. Zistím, že sú už dávno minulé priame hrozby moci vonkajších politických vládcov. Namiesto ich mienkotvorného pohľadu na môj život sa nový udomácnil priamo vo mne. Taký, ktorým meriam svoju hodnotu podľa toho, na aké prednejšie miesto sa pretlačím a aký zisk som schopný vyprodukovať. To je však málo pre skutočne naplnený ľudský život.
Preto si potrebujem uvedomiť iný osobný láskavý pohľad Ježiša Krista, ktorý ma oslobodzuje. Vidí moju osobnú hodnotu i bez jej spoločenského oceňovania a pozná jej spravodlivé konanie bez zisku. To je pohľad, ktorý mení celé dianie. Môžem všetko sledovať nie z pohľadu farizeja pohlteného dianím na scéne a preto súdením iných obhajujúceho oprávnenosť svojej existencie, ale zazrieť uhol pohľadu láskavého Boha nado mnou, ktorý je však v Ježišovi zároveň tu, vedľa mňa a hľadí osobne na mňa. Z jeho očí získavam ten skutočne potrebný nadhľad.
Ak čítaš tieto riadky, myslím, že je to preto, že život v tomto svete pozoruješ a rozmýšľaš o ňom. Prajem ti radostné zistenie, že ťa v tejto námahe vidí celkom osobe, ale aj s potrebným nadhľadom tvoj Učiteľ. On oslovuje tvoje srdce, aby sa zbavovalo svojich obmedzených súdov a prijalo súd jeho milosrdenstva…