BRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) – Na sviatok Navštívenia Panny Márie, ktorý podľa cirkevného kalendára každoročne pripadá na 2. júla, sa začína tradičná Levočská púť. V piatok budú na Mariánskej hore dve omše a jedna liturgia východného obradu. Púť vyvrcholí cez víkend 3. a 4. júla. Omše budú v sobotu 3. júla o 17:00, 18:30 a 24:00. Prvú celebruje ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov František Rábek, polnočnú kancelár spišského biskupského úradu Peter Majda. Medzi nimi o 20:00 bude svätá liturgia východného obradu, ktorú bude celebrovať bratislavský eparcha Peter Rusnák. V nedeľu budú v noci omše o 2:30 a ráno o 5:30. Nasledovať bude nedeľná liturgia o siedmej. Po nej o 8:30 bude ďalšia omša, ktorú bude celebrovať spišský diecézny biskup František Tondra a o 10:00 sa bude konať slávnostná odpustová svätá omša, ktorú bude slúžiť bratislavský arcibiskup, metropolita Stanislav Zvolenský. Okrem omší bude na Mariánskej hore celonočný program, ktorý vyplní modlitba ruženca i pobožnosť Krížovej cesty.
Pre Mariánsku púť 2010 v Levoči bude od soboty od 6:00 do nedele 16:00 uzavretá cesta v úseku Spišský Štvrtok – Klčov v okrese Levoča. Obchádzková trasa bude vyznačená prenosným dopravným značením po cestách II. a III. triedy cez Spišskú Novú Ves, Odorín, Jamník a Domaňovce. Návštevníci Mariánskej púte môžu vchádzať do Levoče bez obmedzení. Polícia žiada vodičov, aby rešpektovali pokyny policajtov, ktorí budú podľa potreby riadiť premávku.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Z týchto čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. V roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Pravdepodobne bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.
V roku 1311 do Levoče prišli františkáni – minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie. Kostol bol následne viackrát prebudovaný a rozšírený. Farár Štefan Györffy v roku 1698 vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Postupne sa Mariánska hora stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Svätý Otec Ján Pavol II. pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Jána Pavla II. 3. júla 1995, keď prišlo približne 650 000 veriacich.
SITA