Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predstavilo zámer zriadiť Múzeum národného obrodenia. Ide o prvú inštitúciu svojho druhu na Slovensku, ktorá sa systematicky zameria na výskum, prezentáciu a popularizáciu slovenského národno-emancipačného hnutia. Projekt sa inšpiruje overeným zahraničným modelom – Národným múzeom Risorgimenta v talianskom Turíne.
Risorgimento ako predobraz: príbeh talianskeho zjednotenia
Talianske národné obrodenie, známe ako Risorgimento, predstavovalo rozsiahly súbor politických, vojenských a kultúrnych aktivít s cieľom zjednotiť rozdrobený Apeninský polostrov v jeden štát. Tento historický vývoj vrcholil v roku 1861 vyhlásením Talianskeho kráľovstva.
Medzi jeho hlavné osobnosti patrili Giuseppe Garibaldi, revolucionár vedúci dobrovoľnícke výpravy, a Camillo Cavour, významný diplomat a architekt talianskej politiky. Palác Palazzo Carignano v Turíne, rodisko kráľa Viktora Emanuela II., sa stal symbolickým srdcom tohto hnutia a súčasne sídlom múzea Risorgimenta.
Múzeum bolo založené kráľovským dekrétom v roku 1901. Jeho expozícia je rozčlenená do 30 tematických sál, ktoré mapujú obdobie od Veľkej francúzskej revolúcie až po prvú svetovú vojnu. Dnes ide o multidimenzionálne múzeum, ktoré spája historický obsah s modernými výstavnými technikami a bohatými didaktickými prvkami pre všetky vekové kategórie.
Medzi vitrínami histórie
Vystavené exponáty výrazne prispievajú k autentickému zážitku: sú to napríklad originálne uniformy Garibaldiho červenokošeliarov, zachované v pozoruhodnom stave.
V blízkom okolí sú vystavené osobné predmety Cavoura, vrátane jeho písacieho stola a listov, čo poskytuje pohľad do diplomatického zákulisia zjednocovacieho procesu. Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj rekonštrukcia zasadačky Parlamento Subalpino, ktorá zachytáva historický priestor v jeho pôvodnej podobe.
Architektúra dvoch epoch
Palazzo Carignano, kde sídli talianske Národné múzeum Risorgimenta, je dokonalým príkladom spojenia dvoch odlišných časových vrstiev. Pôvodná časť bola postavená koncom 17. storočia podľa návrhu barokového architekta Guarina Guariniho, charakteristická oválnym pôdorysom, červenou tehlou a živou hrou konkávnych a konvexných línií fasády.
Neskôr, v rokoch 1863–1871, bola budova rozšírená o monumentálnu 19‑centrovú prístavbu, navrhnutú architektmi Domenicom Ferrim a Giuseppem Bollatim, ktorá mala slúžiť ako sídlo nového talianskeho parlamentu.
Táto symbióza architektonických štýlov – baroka i klasicizmu – odráža symboliku transformácie Talianska: od miestnej Savojskej dynastie až po jednotný moderný štát. Veľkolepé priestory a kontrasty fasád zároveň zapadajú do konceptu múzea, ktoré prostredníctvom expozície a výstavných technológií prepája vrstvu tradičného dedičstva s dynamikou súčasnej histórie.
„Živý“ prístup k histórii
„Talianske múzeum nás zaujalo predovšetkým svojím didaktickým prístupom. Žiaci prvého stupňa si tu pripravujú ústavu svojej triedy, starší študenti sa hrajú na poslancov historického Parlamento Subalpino. Presne takýto živý prístup k histórii chceme aplikovať aj v Bratislave,“ uviedol zástupca Ministerstva kultúry SR.
Myšlienka, že múzeum môže byť viac než len výstavným priestorom, rezonovala aj vo vyjadrení riaditeľa turínskeho múzea Alessandra Bolla. Podľa neho má inštitúcia ambíciu presahovať klasické rámce výkladu dejín a slúžiť ako platforma na reflexiu aktuálnych spoločenských otázok.
„Naše múzeum nie je len o minulosti. Je to priestor, ktorý rieši aktuálne otázky talianskej spoločnosti cez prizmu historických skúseností. Tento koncept je plne prenosný aj do slovenského kontextu,“uvádza Alessandro Bolla.
Štúrovci a slovenské obrodenie: paralelný príbeh slobody
Aj slovenské národné hnutie sa formovalo na pozadí ideálov osvietenstva a romantizmu, ktoré v 19. storočí formovali národné identity naprieč Európou. Kľúčovým obdobím bol pre Slovákov prelom 18. a 19. storočia, keď sa sformovala generácia Štúrovcov, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské kultúrne, jazykové aj politické sebauvedomenie.
Ľudovít Štúr, jazykovedec, politik a filozof, sa stal symbolom kodifikácie spisovnej slovenčiny a lídrom emancipačného hnutia. Spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom vytvorili trojicu, ktorá položila základy moderného slovenského národného diskurzu.
Kým talianske národné hnutie naberalo kontúry v politických diskusiách turínskeho parlamentu, slovenské obrodenecké myšlienky sa rodili v učebniach bratislavského evanjelického lýcea, kde sa formovala budúca intelektuálna elita národa.
Z historických prameňov vyplýva, že hlavní predstavitelia talianskeho národného hnutia – Giuseppe Mazzini, ideológ republikánskeho hnutia, Giuseppe Garibaldi, vojenský veliteľ a ľudový hrdina, a Camillo Cavour, architekt diplomatického zjednotenia Talianska – mali informácie o činnosti štúrovcov a prejavovali o ich snahy záujem. Tieto kontakty poukazujú na hlbšie prepojenie národno-emancipačných hnutí v Európe.
Historické väzby medzi Slovenskom a Talianskom sa obnovili počas prvej svetovej vojny, keď Milan Rastislav Štefánik a československí legionári pôsobili na talianskom fronte. Ich úsilie v medzinárodnom kontexte prispelo k naplneniu myšlienok slovenského obrodenia a vzniku samostatného štátu v roku 1918.
Od osvietenstva po republiku
Nové Múzeum národného obrodenia bude sídliť v budove bývalého Evanjelického lýcea na Konventnej ulici č. 13 v Bratislave, ktorá je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka. Objekt prejde komplexnou rekonštrukciou, pričom dokončenie projektu je plánované na rok 2027.
Stála expozícia múzea bude koncipovaná do troch tematických celkov. Prvý nesie názov Predchodcovia a mapuje obdobie konca 18. storočia s dôrazom na prvé národno-kultúrne impulzy.
Druhý celok s názvom Štúrovská generácia predstavuje ťažisko celej výstavy, venované kodifikácii spisovnej slovenčiny, vývoju slovenskej publicistiky a spoločenskému angažovaniu vtedajších intelektuálov.
Tretia časť,Nasledovníci, zachytáva vývoj od 60. rokov 19. storočia až po vznik Československej republiky v roku 1918 a venuje sa aj téme slovenského vysťahovalectva ako súčasti širších transnacionálnych procesov.
Historička Daniela Orta z Turína hodnotí tento koncept ako „moderný a dôkladne premyslený, ktorý reflektuje transnacionálny charakter obrodeneckých hnutí“.
Medzinárodná výmena vedomostí a symbolických artefaktov
Na podporu projektu bolo uzatvorené Memorandum o porozumení medzi turínskym a slovenským múzeom. Súčasťou spolupráce sú výskumné aktivity a poskytnutie archívnych materiálov.
Slovenská strana zároveň prejavila záujem o zapožičanie talianskych umeleckých diel zobrazujúcich osobnosti ako Cavour a Garibaldi, pričom talianskemu múzeu plánuje darovať kópie portrétov Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana.
História ako nástroj spoločenskej súdržnosti
Podľa oficiálneho stanoviska Ministerstva kultúry SR je cieľom múzea nielen popularizovať dejiny, ale aj vytvárať priestor pre spoločenský dialóg.
„V čase polarizácie a oslabenej štátnej identity môže múzeum prispieť k obnoveniu medziľudských väzieb a reflexii základných hodnôt,“ uvádza Ministerstvo kultúry.
Pripravované múzeum bude fungovať ako samostatná inštitúcia v rámci Slovenského národného múzea, ktoré je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom. Financovanie projektu bude zabezpečené kombináciou verejných a súkromných zdrojov, podľa modelu úspešne uplatňovaného v Taliansku.
Bratislava privíta odborníkov z celej Európy
Vyvrcholením slovensko-talianskej spolupráce bude medzinárodná konferencia s názvom „Taliansko a Slovensko v obrodeneckej Európe. Ideály, lídri, spojenia“, ktorá sa uskutoční 14. – 15. októbra 2025 v Bratislave. Podujatie poskytne priestor na diskusiu o paralelách medzi národnými hnutiam 19. storočia a ich význame v dnešnej Európe.
