Jeho obrázky vôbec nie sú idylické. Starenky a deduškovia z Oravy, ktorým ich chalúpky už padajú na hlavu, pomaly sa skláňajú k zemi rovnako ako ich majitelia. Oravskí alkoholici. Ešte aj v krajinkách je akýsi smútok z nezvratnosti osudu, ktorý z toho sveta zobral všetok optimizmus. Jaro Sýkora sa s fotoaparátom túlal po oravských samotách.
Zabudnutí ľudia ho sami od seba pozývali ďalej. Často bol po dlhých dňoch prvým človekom, ktorý ich navštívil. Postupne ho vpustili do svojho privátneho sveta. A keď sa raz pred ním starenka Janka vyzliekla a začala sa umývať, a fotoaparát jej pri tom vôbec neprekážal, stal sa Jaro Sýkora vyhláseným „úchylákom“. Ako to môže fotiť? Nahých starých ľudí? Mnohí si kládli túto otázku. Nahotinky v časopisoch ich pritom vôbec nepohoršovali.
Svet, ktorý zanikol
Život, ktorý Jaro Sýkora nafotil v oravských chalupách a neskôr v starobincoch, kam ich obyvatelia odišli, bol príliš beznádejný a tvrdý na to, aby sa všeobecne páčil. Ani ateliérové portréty alkoholikov sa nestretli s nadšením. Veď ktorý estét by sa rozplýval nad obrázkom ľudskej trosky s brušnou stenou rozožranou okenou a lacným alkoholom? Príliš drsné. Príliš pravdivé. Jaro však tvrdošijne odmietal podriadiť sa obľúbenému diktátu mladosti a krásy. Našťastie. Pretože je azda posledný, kto zachytil starú Oravu.
„Už neexistuje. Svet, ktorý som poznal a fotografoval, zanikol. Zomrel s poslednými starenkami a starčekmi z mojich fotografií,“ smutne sa usmieva fotograf z Námestova. „Keď tak nad tým rozmýšľam, ani neviem, čo by som fotil teraz.“ Jaro nestlačil spúšť už niekoľko rokov. Vyžiť z nekomerčnej fotografie je náročné. Tvrdí, že nemá ani na fotografické vybavenie. Ale má bohatý archív. Vlastnoručne si vyrába drevené rámiky a zasklieva svoje fotografie. Niektoré sú až príliš smutné.
Najznámejšia modelka
Ako reagujú ľudia na zarámované akty približne deväťdesiatorčnej starenky? „Niektorí sa prekrižujú a pýtajú, že ako to môžem,“ priznáva Jaro. Celý život sa musel obhajovať. Jeho fotografie mnohých pohoršili. Priniesli mu aj niekoľko súdnych sporov. Syn nahej modelky od neho žiadal dva a pol milióna korún. Tvrdil, že babička Janka bola v čase vzniku fotografií nesvojprávna. Žalobca zomrel skôr ako skončil súdny proces, a najznámejšia oravská modelka ho po polroku nasledovala. Mala deväťdesiatosem rokov a do svojich posledných chvíľ to bola čiperná žena, ktorá sa o seba dokázala postarať.
Jaro Sýkora sa však dočkal aj uznania. Jeho knihu Obrazy starej Oravy zaradili medzi Najkrajšie knihy Slovenska 2006. Ako posledný stihol zdokumentovať obdobie, počas ktorého sa starý svet menil na nový. Mementom toho starého sú jeho fotografie zabudnutých starčekov a stareniek. Ich skromné chalúpky a políčka, ktoré trasúcimi sa rukami obrábali do posledného dychu, dnes už na Orave nenájdeme.
Preto má jeho dokumentárna práca obrovskú hodnotu.
