Bali je čarokrásny ostrov v strednej časti súostrovia Indonézie. Spomedzi 17-tisíc indonézskych ostrovov patrí k tým menším, zároveň je však turistami najviac navštevovaný. Dôvod je jednoduchý – ponúka všetko, čo patrí k ideálnej dovolenke.
More, slnko, priateľskí ľudia, dych berúca príroda, chutná a lacná strava – ponuka ostrova Bali je bohatá. Tí aktívnejší sa tu môžu učiť surfovať, potápať, raftovať či jazdiť na slonoch. Potom si treba dožičiť kvalitnú a neuveriteľne lacnú balijskú masáž. Na Bali je komercia ešte v prijateľných hraniciach, sústreďuje sa do turistických plážových oblastí, kde vládne aj rušný nočný život. Vo vnútrozemí si žijú obyvatelia svojím pokojným spôsobom života. V lone nádhernej tropickej prírody sa venujú najmä poľnohospodárstvu a tradičným remeslám. Bali je známe svojou bohatou kultúrou, ktorá zahŕňa tradičný tanec a divadlo, umelecké rezbárstvo, výrobu masiek, batiku či maliarstvo. V balijskom umení sa najčastejšie odrážajú príbehy z hinduistického eposu Ramajána, ktorý sa tu teší veľkej popularite. Bali je aj rajom nádherných suvenírov, ako sú drevorezby, batikové obrazy či strieborné šperky. Nakupuje sa ľahko, pretože pri súčasnom kurze eura k rupii sa tu z vás razom stanú milionári.
Už si sa sprchoval?
Balijci sú veľmi srdeční, priateľskí a zvedaví ľudia. Idete po trhoch a predavači vám nastavia ruku a povedia „give me five“, aby ste si s nimi tľapli. Veľmi radi sa púšťajú do reči s turistami, ktorých vyspovedajú od A po Z. V Indonézii je bežné pýtať sa na veci, ktoré sú u nás pri prvom rozhovore tabu, prípadne by vás ako odpoveď napadlo „čo ťa je do toho“. Napríklad akého ste vierovyznania, či ste ženatý/vydatá, či máte deti, koľko máte rokov (aj u žien). Úplne bežná je aj otázka „už si sa sprchoval?“, čo by našinec mohol pochopiť ako urážku. Balijci sú veľmi čistotní, sprchujú sa minimálne dvakrát za deň. Druhá sprcha býva podvečer. Až po nej sa u nich začína kvázi druhá časť dňa, kedy môžu ísť napríklad niečo podniknúť do mesta. Otázka teda v preklade znamená niečo ako „už si si vybavil to potrebné a si teraz voľný?“
Bohovia a démoni
Bali sa často nazýva „ostrovom bohov“, pretože náboženstvo zohráva v živote miestnych obyvateľov dominantnú úlohu. Až 93 percent Balijcov sú hinduisti, zvyšok tvoria moslimovia, kresťania a budhisti.
Balijský hinduizmus sa však napríklad od indického dosť odlišuje. Miestni si ho prispôsobili a splynul s pôvodným animizmom. Okrem množstva hinduistických bohov uctievajú aj rôznych dobrých duchov, zlých démonov, duchov predkov. Majú svoje posvätné miesta v prírode, svoje rituály, slávnosti a mágiu. Náboženstvo je pre Balijcov na úplne prvom mieste a poznačuje každý aspekt ich života. Indonézania si dokonca vierovyznanie píšu aj do občianskeho preukazu, ateizmus nevedia pochopiť.
Deň na Bali sa začína prípravou tradičnej obety pre bohov a démonov. Tým dobrým položia obety na vyvýšené miesto, zlým na zem. Svoje príbytky stavajú tak, aby sa do nich nedostali zlí duchovia. Tí vedia podľa tradície chodiť len dopredu a dozadu, nevedia teda obísť prekážky. S náboženskými slávnosťami sa možno na Bali stretnúť bežne. Slávnostné oblečenie je biele, muži nosia namiesto nohavíc obmotané veľké šatky (sarong) a na hlavu si dajú tradičnú látkovú čiapku alebo čelenku. Ako hinduisti majú Balijci kastovný systém. Rozlišujú tri kasty, pričom až 90 percent obyvateľov ostrova patrí do najnižšej. Uvádzajú si ju aj pri bráne do domu spolu s menom.
Raj korenia a exotického ovocia
Na Bali je určite veľkým zážitkom vidieť naživo vo voľnej prírode rásť ovocie, ktoré bežne poznáme z našich obchodov – banány, ananás či avokádo, ale aj exotické druhy durian, jack fruit, snake fruit, dragon fruit, liči, sirsak, guava. Bali je tiež rajom korení, ako je škorica, vanilka, čierne korenie či zázvor. Môžete tu vidieť rásť aj kakao, kávu, arašidy a samozrejme ryžu. Kým my si na označenie ryže vystačíme s jedným výrazom, Indonézania rozlišujú štyri: padi je ryža na poli, gabah ryža nelúpaná, beras lúpaná a nasi varená.
Káva made in cibetka
Najexkluzívnejšia a najdrahšia káva na svete je pravá cibetková káva z Indonézie. Jej producentom je roztomilé kunovité zvieratko – cibetka (po indonézsky luwak). Táto gurmánka má zrejme najvzácnejšie exkrementy na svete. Keďže má veľmi vyberavý jazýček, mlsá si len na tých najlepších kávových bobuliach. Pri prechode jej žalúdočným traktom sa obohacujú o rôzne enzýmy. Cibetka ich nehryzie, z tela teda vyjdú neporušené. Výsledná káva vyniká intenzívnou, ale pritom mimoriadne jemnou chuťou.
Výlety
Kto už má dosť vĺn Indického oceánu a sedenia na pláži, môže sa vypraviť do vnútrozemia ostrova spoznať pravé Bali. Za návštevu určite stojí „chrám všetkých chrámov na Bali“ Pura Besakih. Je najväčší a najposvätnejší a skladá sa z 30-tich chrámov. Nachádza sa na úpätí najvyššieho vrchu ostrova – sopky Gunung Agung (3142 metrov). Zaujímavá je aj najstaršia dedina na Bali Tenganan, kde žijú obyvatelia pôvodným spôsobom života. Ženy a muži tu trávia dni oddelene, sobášia sa len medzi sebou navzájom. Medzi turistami je veľmi obľúbený Opičí les, kde býva nespočetné množstvo makakov. Prirovnanie „drzý ako opica“ je veľmi trefné, preto si pred návštevou lesa treba zvesiť všetko, čo by mohlo byť potenciálnym lákadlom pre jeho obyvateľky. Opice láka všetko, čo sa blyští a čo sa dá zobrať – ich obľúbeným úlovkom sú šperky, čapice a dioptrické okuliare. Akonáhle ich ukradnú, radi sa s nimi „pohrajú“ tak, že zvyšok dovolenky uvidíte už len hmlisto. Jedným z najzaujímavejších zážitkov na Bali pre mňa bolo stretnutie s gigantickými netopiermi – kaloňmi. Títo domáci maznáčikovia s rozpätím krídel, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Batman, jedia ovocie priamo z rúk turistov.
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Na Bali je teplo po celý rok, priemerne okolo 30 stupňov. Obdobie sucha trvá od apríla do septembra, tropická búrka však môže prísť prakticky hocikedy. Príchod na Bali si netreba naplánovať počas hinduistickej oslavy Nového roka (býva koncom marca), pretože vtedy sa ostrov na 24 hodín uzavrie, neprijíma žiadne lety a obyvatelia nevychádzajú z domov. Veria totiž, že ostrov navštevujú zlí duchovia a ak ich prekabátia, že tam nikto nežije, odídu niekam inam.
