Zámok Zbiroh patrí k najvýraznejším historickým pamiatkam západných Čiech. Leží medzi Rokycanmi a Berounom, na rozhraní Brd a Křivoklátskych lesov, kde už v stredoveku vzniklo významné kamenné sídlo. Hoci je dnes známy najmä svojou pôsobivou architektúrou a spojením s umelcom Alfonsom Muchom, návštevníkov priťahuje aj množstvo legiend, ktoré sa okolo zámku tradujú celé stáročia.
Stredoveké korene a výnimočná architektúra
Zbiroh bol založený v 12. storočí ako raný kamenný hrad, ktorý prechádzal postupnými prestavbami. V priebehu dejín sa z gotického hradu stal renesančný zámok, ktorý prešiel rukami viacerých významných rodov – medzi najznámejšie patria Rožmberkovci a Kolowratovci. V istých obdobiach patril dokonca aj českým kráľom a cisárom.
Dnešná podoba zámku pôsobí až rozprávkovo: majestátna veža, rozsiahle nádvorie, výhľady do krajiny a staré lipy tvoria harmonický celok, ktorý v lete aj v zime priťahuje tisíce návštevníkov.
Studňa, ktorá patrí k najhlbším v Európe
Jednou z najväčších atrakcií Zbirohu je mimoriadne hlboká studňa. Dosahuje 163 metrov, čo z nej robí jednu z najhlbších hradných studní v Európe. Hoci sa veľa často opakovaných tvrdení nedá s absolútnou istotou overiť, hĺbka je doložená a patrí medzi historicky potvrdené fakty.
Studňa slúžila na zásobovanie vodou a bola pre hrad strategickou výhodou, najmä v časoch vojenského ohrozenia. Voda v nej skutočne nikdy nevyschla, čo sa považuje za technický a prírodný unikát.
Legendy o templároch – pravda a fikcia
Zbiroh je už dlho spájaný s templármi, ale je dôležité povedať jasne:
neexistujú historické dôkazy, že by tu templári žili, stavali podzemie alebo ukryli poklad.
Napriek tomu sa už stáročia rozprávajú príbehy o tajných chodbách, obradoch a pokladoch. Tieto príbehy patria do kategórie legiend, nie historických faktov.
Je však pravda, že pod zámkom sa nachádzajú rôzne staré chodby, pivnice a technické priestory, ktoré vznikali v rôznych obdobiach prestavieb. Nie sú však potvrdené ako templárske.
Alfons Mucha a slobodomurárske obdobie Zbirohu
Jednou z historicky najistejších a najzaujímavejších kapitol je pobyt Alfonsa Muchu, svetoznámeho maliara. Na zámku žil a pracoval niekoľko rokov na svojom monumentálnom diele Slovanská epopej. Zbiroh mu poskytoval dostatok priestoru aj inšpirácie.
Faktom je aj to, že Mucha bol členom slobodomurárskeho spolku. Je známe, že ho priťahovali symboly, mytológia a duchovné myšlienkové smery, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. To, či mal k Zbirohu špeciálne „mystický vzťah“, je už však interpretácia, nie historická skutočnosť.
Súčasný Zbiroh: obľúbený cieľ turistov
Zámok patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky západných Čiech. Návštevníkom ponúka:
- klasické prehliadky historických interiérov
- výstavu venovanú Alfonsovi Muchovi
- expozíciu o dejinách zámku
- možnosť vstúpiť do niektorých podzemných priestorov
- ubytovanie v historických izbách
- svadby a spoločenské podujatia
- zážitkové a večerné prehliadky
Zbiroh tak spája históriu, umenie aj turistický zážitok v harmónii, akú máloktorý český zámok ponúka.
Zhrnutie pravdivosti
Fakty, ktoré sú dokázané:
- poloha zámku a jeho vznik v 12. storočí
- prestavby a vlastníctvo významnými rodmi
- hĺbka studne 163 m
- podzemné priestory existujú, ale ich pôvod nie je templársky
- Alfons Mucha tu žil a tvoril Slovanskú epopej
- Mucha bol členom slobodomurárov
- zámok je dnes turisticky veľmi navštevovaný
Veci, ktoré sú iba legendy:
- templársky poklad
- templárske rituály
- výbuch v podzemí
- záhadné sily či „magická energia“
- rozsiahle tajné tunely vedúce do vzdialených obcí
Tieto legendy môže text spomenúť – ale výhradne ako legendy, čo je v novej verzii splnené.
