Sebaobrana sa v modernom ponímaní netýka len fyzického útoku a schopnosti ubrániť sa. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí aj o tom, ako sa správať v situáciách, keď sme svedkami obťažovania, nátlaku alebo agresívneho správania voči inému človeku. Práve vtedy mnohí ľudia pociťujú neistotu, strach alebo paralyzujúcu bezradnosť – nie preto, že by im chýbala empatia, ale preto, že nevedia, aký zásah je bezpečný a primeraný.
Jedným z prístupov, ktoré sa v zahraničí aj u nás používajú v rámci vzdelávacích a preventívnych programov, je tzv. metóda 5D. Nejde o zákonný postup ani o univerzálny návod, ale o súbor odporúčaní, ktoré majú ľuďom pomôcť reagovať bez použitia fyzického násilia a bez zbytočného rizika.
Obťažovanie a agresívne správanie: realita, nie výnimka
Prieskumy a sociologické štúdie dlhodobo ukazujú, že slovné obťažovanie, nevhodné narážky či zasahovanie do osobného priestoru nie sú ojedinelým javom. Mnoho ľudí má osobnú skúsenosť nielen ako obeť, ale aj ako svedok takejto situácie.
Zároveň platí, že aj v relatívne bezpečných krajinách sa môžu objaviť situácie, ktoré sú pre zúčastnených nepríjemné, ponižujúce alebo psychicky náročné. Otázkou často nie je, či sa niečo deje, ale ako na to okolie reaguje.
Efekt prizerajúceho sa: prečo ľudia často nezasiahnu
V psychológii je dobre známy tzv. efekt prizerajúceho sa (bystander effect). Ide o jav, pri ktorom majú ľudia v skupine menšiu tendenciu zasiahnuť, pretože:
- predpokladajú, že niekto iný zasiahne namiesto nich
- nie sú si istí, či ide „o vážnu situáciu“
- obávajú sa konfliktu alebo vlastného ohrozenia
- nevedia, čo presne majú urobiť
Tento jav je vedecky zdokumentovaný a pomáha vysvetliť, prečo mlčanie okolia nemusí znamenať ľahostajnosť, ale skôr neistotu a strach z nesprávnej reakcie.
Čo je metóda 5D a čo naozaj sľubuje
Metóda 5D vznikla ako vzdelávací rámec, ktorý sa používa v tréningoch pre verejnosť, dobrovoľníkov či zamestnancov verejných služieb. Jej cieľom je ponúknuť viacero možností reakcie, z ktorých si človek môže vybrať tú, ktorá je preňho bezpečná.
Dôležité je zdôrazniť:
Metóda 5D nezaručuje vyriešenie situácie a nenahrádza zásah odborníkov.
Je to pomôcka, nie povinnosť ani návod na riskovanie.
Päť princípov metódy 5D v realistickom kontexte
1. Direct – priame upozornenie (ak je to bezpečné)
Priamy zásah znamená pokojne a vecne pomenovať nevhodné správanie, bez urážok a eskalácie.
Môže ísť o jednoduchú vetu typu:
„Toto správanie nie je v poriadku.“
Takýto postup nemusí fungovať vždy, no v niektorých prípadoch stačí, aby agresor zistil, že jeho správanie niekto vníma a nesúhlasí s ním.
2. Delegate – privolanie pomoci
Ak si človek netrúfa zasiahnuť sám, privolanie ďalšej osoby alebo inštitúcie je považované za jeden z najbezpečnejších krokov.
Môže ísť o:
- vodiča MHD
- pracovníka ochranky
- zamestnanca prevádzky
- políciu
Z hľadiska bezpečnosti ide často o najrozumnejšie riešenie, najmä ak je situácia napätá alebo neprehľadná.
3. Distract – rozptýlenie situácie
Rozptýlenie znamená nepriamy zásah, ktorého cieľom je narušiť priebeh incidentu bez konfrontácie.
Môže ísť o bežnú otázku, predstieranú zámienku alebo nadviazanie kontaktu s osobou, ktorá je v nepríjemnej situácii.
Nejde o klamstvo s cieľom manipulovať, ale o krátke odvedenie pozornosti, ktoré môže obeti poskytnúť priestor na odchod.
4. Document – zaznamenanie udalosti
Záznam (foto alebo video) môže mať význam výlučne ako podklad pre obeť alebo úrady.
Odborníci upozorňujú, že:
- záznam nemá byť zverejňovaný bez súhlasu
- prioritu má vždy bezpečnosť
- dokumentovanie nemá nahrádzať privolanie pomoci
5. Delay – podpora po udalosti
Ak už k zásahu nedošlo, stále má zmysel prejaviť ľudskú podporu.
Jednoduchá otázka, či je človek v poriadku, alebo ponuka pomoci môže výrazne ovplyvniť, ako obeť situáciu psychicky spracuje.
Aj tento krok má oporu v psychológii – sociálna podpora po stresovej udalosti znižuje pocit izolácie.
Záver: pomoc áno, ale s rozvahou
Metóda 5D nepredstavuje zázračné riešenie ani univerzálny návod. Je to rámec založený na psychologických poznatkoch a praktických skúsenostiach, ktorý ponúka viacero možností, ako neostať úplne pasívny, no zároveň neohroziť seba ani iných.
Najdôležitejším pravidlom zostáva:
- vlastná bezpečnosť má vždy prednosť
- a pomoc má zmysel len vtedy, keď je primeraná situácii.
