Pôvabné vresy a vresovce na nás v kvetinárstvach lákajú nielen na jeseň, ale aj pred sviatkami. Mnohí ich berú ako krátkodobú dekoráciu, no pri správnej starostlivosti dokážu robiť radosť celé roky.
Hoci sa predávajú ako črepníkové rastliny, do teplého interiéru nepatria.
Ide o vonkajšie, chladnomilné a väčšinou mrazuvzdorné dreviny, ktoré sa najlepšie cítia na záhrade, terase, balkóne, pri vchode do domu alebo na vonkajšom parapete – teda tam, kde po letných rastlinách zostalo prázdne miesto.
Prvé kroky po prinesení domov
Vresy si zvyčajne prinesieme v malom plastovom kvetináči. Ak majú zostať vonku počas celej zimy, presadenie je takmer nevyhnutné.
Vhodnejší je pevnejší a o niečo väčší črepník, ktorý lepšie odolá vetru aj mrazu. Alternatívou je vloženie pôvodného kvetináča do väčšej nádoby a vyplnenie priestoru izolačným materiálom.
Aj otužilé rastliny totiž v nádobách trpia viac než v pôde.
Korene nesmú premrznúť – zatiaľ čo záhradná zem ich chráni prirodzene, mráz dokáže kvetináč premraziť úplne.
Preto treba črepníky chrániť zo strán aj odspodu, ak nestoja na drevenej podlahe. Osvedčené je obalenie bublinkovou fóliou prekrytou jutou alebo použitie špeciálnych obalov na črepníky.
Pri miernejších mrazoch postačia aj kokosové či filcové pásy.
Výhodou je umiestnenie tesne pri stene domu, ktorá poskytuje závetrie. Južná orientácia navyše pomáha akumulovať teplo.
Zálievka v zime je nevyhnutná
Keďže ide o vždyzelené rastliny, potrebujú vodu aj počas zimy. V chlade síce takmer nerastú a odparovanie je minimálne, no úplne bez zálievky sa nezaobídu.
Častou chybou je prelievanie – tomu sa dá predísť dokonale priepustným substrátom a malou miskou pod črepníkom, ktorá po daždi nezadrží prebytočnú vodu.
Rovnako nebezpečné je preschnutie. Vresy totiž nedávajú najavo smäd vädnutím, vyzerajú dobre aj vtedy, keď sú už úplne suché. Práve preto je pravidelná kontrola vlhkosti kľúčová.
Aké druhy vresov a vresovcov sú dostupné?
Vres obyčajný (Calluna vulgaris)
Tento druh rastie aj vo voľnej prírode, no v predaji je množstvo záhradných kultivarov. Kvitne v odtieňoch karmínovej, ružovej, lososovej aj v čistej bielej farbe.
Kvety sa objavujú už na jeseň a vydržia až do decembra, niektoré odrody aj dlhšie.
Vyžaduje kyslý a veľmi priepustný substrát. Na dno črepníka sa oplatí nasypať drenážnu vrstvu z piesku alebo perlitu.
Použiť možno hotový substrát pre vresoviskové rastliny alebo si ho namiešať z vláknitej rašeliny s nízkym pH, riečneho piesku či perlitu a nevápneného kompostu v pomere 5 : 2 : 1.
Zmes možno obohatiť kompostovanou kôrou, ihličím alebo listovkou – ideálne z orecha či duba. Rašelinu je možné čiastočne nahradiť aj listovkou a kompostovaným borovicovým ihličím.
Vresovec pleťový (Erica carnea)
Kvitne od decembra do apríla, a preto je veľmi obľúbený ako zimná črepníková rastlina.
Vzhľadom pripomína vres, má však ihličkovité listy a väčšie kvety, ktorými sú konáriky doslova obsypané.
Nie je až taký náročný na nízke pH pôdy, no kyslejší substrát mu vyhovuje. Dôležitá je najmä dobrá priepustnosť.
Vresovec kapský (Erica gracilis)
Tento druh je mimoriadne dekoratívny, dorastá do výšky približne 30 cm a má veľmi bohaté, výrazné kvety. Zároveň je však najcitlivejší.
Chlad mu prospieva a najdlhšie kvitne pri teplotách 5 – 10 °C, no nie je mrazuvzdorný. Krátky slabý mráz ešte zvládne, dlhodobé teploty pod nulou však nie.
Vonku ho preto ponechávame len počas oblevy, inak mu zabezpečíme svetlé, chladné a chránené miesto. Vyžaduje humóznejšiu, výživnejšiu pôdu a dostatok vlahy.
Pozor na to, že v kvetinárstvach sa niekedy predáva bez presného označenia druhu – rozlíšenie je však vzhľadom na jeho nároky veľmi dôležité.
Starostlivosť po odkvitnutí
Aby si rastliny udržali kompaktný tvar, pravidelný rez sa vyplatí. Vresy aj vresovce však vyzerajú pekne aj odkvitnuté, takže sa s ním netreba ponáhľať.
Najvhodnejší čas je skorá jar, keď ich skrátime približne o polovicu.
Na jar im prospeje aj presadenie do o niečo väčšieho črepníka. Umiestnime ich na slnečné miesto a s rastúcou teplotou postupne zvýšime zálievku aj prihnojovanie.
Používame hnojivo bez obsahu vápnika a ideálne zalievame dažďovou vodou.
Celoročné pestovanie v nádobách zvládajú tieto rastliny dobre. Všetky mrazuvzdorné druhy však môžeme vysadiť aj do záhrady.
Najlepšie im pristane malé vresovisko, kde vyniknú v skupine a môžu byť doplnené ďalšími vresoviskovými rastlinami, ako sú libavka, pieris, leukothoe, kyhanka, zakrpatené borovice, brezy a iné dreviny.
Kvety vresu ako liečivý čaj
Kvety vresu sa tradične využívajú vo fytoterapii pre svoje protizápalové účinky, najmä pri problémoch s močovými cestami.
Nálev z nich pomáha pri zápaloch, no uplatnenie nájde aj pri nespavosti či prepracovaní, keďže pôsobí mierne upokojujúco.
Čaj má príjemnú, jemne kyslastú chuť a decentnú vôňu. Pripravuje sa zo lyžičky sušených kvetov zaliatych šálkou vriacej vody.
