Prasličku mnohí poznajú len ako nenápadnú rastlinu rastúcu pri potokoch, na vlhkých lúkach či v priekopách. Často ju považujeme za obyčajnú burinu alebo liečivú bylinku, no najnovšie vedecké výskumy ukazujú, že ide o oveľa zaujímavejší organizmus. Vedci zistili, že vo svojich pletivách dokáže výrazne meniť izotopové zloženie vody – jav, ktorý je natoľko neobvyklý, že môže ovplyvniť aj budúci výskum klímy či dokonca pátranie po živote mimo našej planéty.
Hoci sa v niektorých titulkoch objavujú tvrdenia o „premene vody na mimozemskú substanciu“, realita je síce menej senzáciechtivá, no z vedeckého hľadiska ešte fascinujúcejšia.
Už na úvod si môžete pozrieť zaujímavé video o prasličke, jej vlastnostiach a využití:
Rastlina, ktorá je staršia ako dinosaury
Prasličky patria medzi najstaršie dodnes žijúce rastliny na Zemi. Ich predkovia sa objavili už počas obdobia karbónu, teda približne pred viac ako 300 miliónmi rokov. V tom čase vytvárali rozsiahle porasty spolu s ďalšími prastarými rastlinami a podieľali sa na vzniku dnešných ložísk uhlia.
Počas miliónov rokov prežili dramatické klimatické zmeny aj masové vymierania druhov. Práve ich mimoriadna schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam robí z prasličky dodnes predmet intenzívneho vedeckého záujmu.
Aj keď dnes dorastá len do niekoľkých desiatok centimetrov, vo svojich biologických procesoch skrýva vlastnosti, ktoré vedcov stále prekvapujú.
Vedci objavili nezvyčajné správanie vody
Výskumníci publikovali výsledky svojho skúmania v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Zamerali sa na vodu nachádzajúcu sa vo vnútri rastliny a zistili, že jej izotopové zloženie sa výrazne odlišuje od vody prijatej z pôdy.
Nejde pritom o zmenu chemického zloženia vody. Molekula zostáva stále rovnaká – H₂O. Mení sa iba zastúpenie jednotlivých izotopov kyslíka, teda atómov, ktoré majú rozdielny počet neutrónov.
V prírode sa bežne vyskytujú tri stabilné izotopy kyslíka – ¹⁶O, ¹⁷O a ¹⁸O. Za normálnych okolností sú ich vzájomné pomery pomerne stabilné. V prasličke však vedci zaznamenali neobvykle vysoký podiel ťažších izotopov, čo z nej robí jednu z najzaujímavejších rastlín z pohľadu izotopového výskumu.
Čo spôsobuje tento neobvyklý jav?
Vedci vysvetľujú, že nejde o jediný proces, ale o kombináciu viacerých prirodzených mechanizmov, ktoré v rastline prebiehajú súčasne.
Významnú úlohu zohráva najmä:
- transpirácia, teda odparovanie vody cez rastlinné pletivá,
- difúzia vody vo vnútri rastliny,
- čiastočné zadržiavanie vody v niektorých bunkách a tkanivách.
Počas odparovania unikajú ľahšie izotopy kyslíka rýchlejšie, zatiaľ čo ťažšie zostávajú vo vnútri rastliny. Tento proces sa označuje ako izotopová frakcionácia.
Hoci sa podobný jav vyskytuje aj pri mnohých iných rastlinách, u prasličky dosahuje mimoriadne výrazné hodnoty, ktoré vedcov prekvapili.
Úlohu môže zohrávať aj kremík
Praslička je známa tým, že vo svojich bunkách ukladá veľké množstvo oxidu kremičitého. Práve preto sú jej stonky na dotyk drsné a v minulosti sa dokonca využívali ako prírodný abrazívny materiál na čistenie či leštenie.
Vedci predpokladajú, že prítomnosť kremíka môže ovplyvňovať pohyb vody vo vnútri rastliny a prispievať k nezvyčajnému rozloženiu izotopov. Zatiaľ však nejde o jednoznačne potvrdené vysvetlenie a výskum pokračuje.
Zdá sa totiž, že za výsledný efekt zodpovedá viacero biologických aj fyzikálnych procesov naraz.
Objav môže pomôcť klimatológii aj výskumu vesmíru
Nezvyčajné izotopové pomery nie sú zaujímavé iba pre botanikov. Analýza izotopov vody patrí medzi dôležité nástroje klimatológov, geológov aj hydrológov.
Pomocou izotopov vedci skúmajú napríklad:
- kolobeh vody v prírode,
- zmeny podnebia počas minulých tisícročí,
- pohyb podzemných vôd,
- alebo chemické stopy, ktoré by mohli naznačovať existenciu života na iných planétach.
Práve preto je objav pri prasličke taký významný. Ukazuje totiž, že aj úplne bežné pozemské organizmy dokážu vytvárať veľmi výrazné izotopové odchýlky bez toho, aby išlo o akýkoľvek neznámy alebo mimozemský proces.
Vedci preto upozorňujú, že pri interpretácii podobných meraní je potrebná veľká opatrnosť. Samotná neobvyklá izotopová stopa ešte automaticky neznamená objav niečoho mimozemského.
Starobylá rastlina stále ukrýva svoje tajomstvá
Praslička je dôkazom toho, že aj druhy, ktoré denne míňame bez povšimnutia, môžu skrývať mimoriadne zaujímavé vlastnosti. Milióny rokov evolúcie jej umožnili vytvoriť mechanizmy, ktoré vedci dodnes úplne nepoznajú.
Jej efektívne hospodárenie s vodou, schopnosť ukladať kremík a jedinečné izotopové procesy robia z tejto rastliny cenný objekt vedeckého výskumu. Poznatky získané pri jej skúmaní môžu v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť fungovanie rastlín, kolobeh vody v prírode aj interpretáciu údajov získaných pri výskume iných planét.
Praslička nemení vodu na inú látku
Napriek atraktívnym titulkom je potrebné zdôrazniť, že praslička nepremieňa obyčajnú vodu na žiadnu „mimozemskú substanciu“. Chemické zloženie vody zostáva nezmenené a stále ide o molekulu H₂O.
To, čo rastlinu robí výnimočnou, je jej schopnosť výrazne meniť pomery jednotlivých izotopov kyslíka vo vode nachádzajúcej sa v jej pletivách. Ide o vedecky potvrdený jav, ktorý patrí medzi najvýraznejšie zaznamenané prípady u rastlín.
Aj tento objav pripomína, že príroda okolo nás stále ukrýva množstvo fascinujúcich procesov. Niektoré z nich sa odohrávajú priamo pred našimi očami, no ich skutočný význam začíname odhaľovať až vďaka modernému vedeckému výskumu.
