Tyranosaurus rex patrí medzi najznámejšie dravé dinosaury všetkých čias. Jeho mohutná lebka, silné čeľuste a obrovské zuby vzbudzujú pozornosť dodnes. Rovnako známe sú však aj jeho nezvyčajne krátke predné končatiny, ktoré už desaťročia vyvolávajú otázky medzi vedcami aj laikmi.
Nová vedecká štúdia naznačuje, že zmenšovanie predných končatín mohlo súvisieť s vývojom väčšej a odolnejšej lebky. Výskumníci však upozorňujú, že nejde o definitívnu odpoveď, ale o najnovšie vysvetlenie podporené dostupnými dôkazmi.
Video: Prečo mali niektoré dravé dinosaury krátke predné končatiny?
Pozrite si video venované tejto téme:
Vedci skúmali vzťah medzi lebkou a končatinami
Výskumný tím z University College London a Cambridgeskej univerzity analyzoval viacero druhov mäsožravých dinosaurov, ktoré sa pohybovali na dvoch nohách. Takéto dinosaury označujú paleontológovia ako teropody.
Výsledky nového výskumu ukázali, že u viacerých skupín teropodov sa kratšie predné končatiny často spájali s robustnejšou lebkou a silnejším zhryzom.
Vedci preto predpokladajú, že počas evolúcie sa hlavnou zbraňou mnohých veľkých predátorov stala hlava a čeľuste, zatiaľ čo význam predných končatín mohol postupne klesať.
Tyranosaurus vynikal silou zhryzu
Pri výskume odborníci vytvorili nový spôsob hodnotenia robustnosti lebky. Zohľadňovali pritom rozmery lebky, pevnosť kostných spojení aj odhadovanú silu zhryzu.
Najvyššie hodnoty dosiahol práve tyranosaurus rex. Za ním nasledoval Tyrannotitan, ďalší obrovský dravý dinosaurus z obdobia kriedy.
Výsledky naznačujú, že čím silnejšou zbraňou sa stala hlava, tým menej dôležitú úlohu mohli zohrávať predné končatiny pri získavaní potravy.
Dôležitá nebola veľkosť tela, ale lebky
Vedcov zaujalo aj ďalšie zistenie. Veľkosť predných končatín nesúvisela priamo s celkovou hmotnosťou alebo dĺžkou tela.
Príkladom je majungasaurus, ktorý žil približne pred 70 miliónmi rokov na území dnešného Madagaskaru. Hoci bol výrazne menší než tyranosaurus a vážil približne 1,6 tony, jeho predné končatiny boli tiež veľmi krátke.
To naznačuje, že dôležitejším faktorom mohla byť stavba lebky a spôsob lovu než samotná veľkosť živočícha.
Veľká korisť mohla ovplyvniť vývoj predátorov
Podľa autorov štúdie mohol významnú úlohu zohrávať aj rast veľkosti koristi.
Počas druhohôr žili obrovské bylinožravé dinosaury vrátane sauropodov, ktoré dosahovali dĺžku niekoľkých desiatok metrov. Pri love takýchto zvierat mohlo byť efektívnejšie zaútočiť silnými čeľusťami než snažiť sa korisť zachytiť prednými končatinami.
Vedci sa preto domnievajú, že prirodzený výber mohol zvýhodňovať jedince s robustnejšou lebkou a silnejším zhryzom.
Na čo slúžili krátke končatiny?
Napriek novým poznatkom zostáva jedna otázka nezodpovedaná. Vedci stále nevedia s istotou povedať, na čo presne slúžili malé predné končatiny tyranosaura a ďalších podobných druhov.
Ak by nemali žiadnu funkciu, pravdepodobne by počas evolúcie úplne zmizli. Odborníci preto predpokladajú, že určitý význam si zachovali. Mohli napríklad pomáhať pri párení, vstávaní zo zeme alebo pri stabilizácii tela, no zatiaľ chýbajú jednoznačné dôkazy.
Práve táto otázka patrí medzi dlhodobé záhady paleontológie.
Výskum môže pomôcť aj pri štúdiu vzniku vtákov
Získané poznatky môžu byť užitočné aj pri skúmaní vývoja dinosaurov, z ktorých sa neskôr vyvinuli vtáky.
Paleontológovia sa chcú podrobnejšie venovať skupinám, ktoré sú najbližšími príbuznými dnešných vtákov. Lepšie pochopenie funkcie predných končatín by mohlo pomôcť vysvetliť, ako sa postupne vyvíjalo perie a akú úlohu zohrávali končatiny pri vzniku prvých foriem letu.
Ak sa podarí získať viac dôkazov o tom, ako dinosaury používali svoje končatiny ešte pred vznikom letu, môže to pomôcť objasniť jednu z najzaujímavejších kapitol evolučnej histórie života na Zemi.
Čo je evolúcia?
Evolúcia je dlhodobý prírodný proces, počas ktorého sa organizmy postupne menia v reakcii na podmienky prostredia. Hlavným mechanizmom je prirodzený výber.
Jedince s vlastnosťami, ktoré im pomáhajú lepšie prežiť a rozmnožovať sa, majú väčšiu šancu odovzdať svoje gény ďalším generáciám. V priebehu miliónov rokov sa tak môžu objavovať nové znaky, zatiaľ čo tie menej užitočné sa postupne vytrácajú.
Práve takýmto spôsobom sa vyvíjali aj dinosaury. Nový výskum naznačuje, že krátke predné končatiny tyranosaura pravdepodobne neboli náhodou, ale súčasťou zložitého evolučného procesu. Vedci však zdôrazňujú, že výskum pokračuje a nie všetky otázky už poznajú definitívnu odpoveď.
