V tmavých depozitároch Britského múzea ležali vyše sto rokov nenápadné kúsky hliny, ktoré na prvý pohľad pôsobili ako bežné archeologické fragmenty. Až detailnejší výskum ukázal, že ide o texty, ktoré v sebe ukrývajú podstatne viac, než by človek čakal. Dlhé desaťročia ich nik nedokázal úplne rozlúštiť – jazyk bol príliš komplikovaný a samotné tabuľky často zachované len v úlomkoch. Až spojenie klasickej asyriológie a najmodernejších nástrojov umelej inteligencie prinieslo prelom. Výsledok však nie je len fascinujúci, ale aj mierne znepokojujúci.
Klinové písmo – hádanka, ktorej riešenie trvalo generácie
Klinové písmo starovekej Mezopotámie síce začali vedci dešifrovať už v 19. storočí, no aj po dvoch storočiach zostáva jeho čítanie plné nástrah. Jediný znak mohol mať viacero významov, rovnaké slabiky sa zapisovali rôznymi spôsobmi a kontext často rozhodoval o tom, ktorá interpretácia je správna. Preto bolo každé čítanie textu akousi kombináciou znalostí, logiky a aj výskumníckej intuície.
Ďalším veľkým problémom bolo, že mnohé tabuľky sa zachovali len ako malé črepy. Archeológovia tak museli roky skladať tieto fragmenty ako extrémne náročné puzzle, pričom niekedy chýbala väčšia časť textu. Niet divu, že mnohé staroveké záznamy ostali takmer celé storočie neprečítané.
Digitálne Fragmentárium: keď sa archeológia stretne s inováciami
Zásadná zmena nastala až pred niekoľkými rokmi, keď Asyriologický ústav na Mníchovskej univerzite začal rozsiahlu digitalizáciu hlinených tabuliek. Postupne vznikla databáza s názvom Fragmentárium, ktorá sa do roku 2023 rozrástla na viac ako 22-tisíc naskenovaných úlomkov.
Digitálne záznamy umožnili rýchle porovnávanie symbolov, vyhľadávanie podobností a spájanie textov, aké by bolo ľudským okom takmer nemožné. Práve tu vstúpila do hry umelá inteligencia. Moderné algoritmy začali automaticky skladať fragmenty, vyhodnocovať pravdepodobnosti správneho poradia a dokonca navrhovať pôvodné znenie textu s presnosťou, aká bola pre vedcov kedysi nedosiahnuteľná.
Pozri si krátke video o projekte Fragmentárium, v ktorom odborníci vysvetľujú, ako technológia doslova oživuje tisícročné záznamy:
Objav starý 4000 rokov: najstaršie zaznamenané zatmenie Mesiaca
Práve vďaka tejto technologickej symbióze sa vedcom podarilo rozlúštiť približne 4000 rokov staré texty z mesta Sippar na území dnešného Iraku. A nejde o hocijaké záznamy – obsahujú opis najstaršieho známeho pozorovaného zatmenia Mesiaca.
Pre Babylončanov to nebola obyčajná astronomická udalosť. Ich kultúra bola pevne spätá s vierou v znamenia a nebeské javy. Každý náhly úkaz na oblohe bol vnímaný ako posolstvo bohov – varovanie pred hladom, chorobami alebo vojenským konfliktom.
Napriek tomu, že ide o dobu veľmi vzdialenú od dnešnej reality, texty dokazujú prekvapivo pokročilé astronomické poznatky. Babylončania sledovali oblohu systematicky a dokázali zaznamenať opakujúce sa cykly, ktoré im podľa ich presvedčenia ovplyvňovali každodenný život.
Keď zatmenie predpovedalo smrť panovníka
Starobabylonské záznamy prezrádzajú, že pozorovanie neba bolo súčasťou rozhodovania v štáte. Kňazi a radcovia pravidelne analyzovali nebeské úkazy a porovnávali ich so staršími textami. Na základe toho vytvárali predpovede, ktorým panovníci prikladali veľký význam.
Podľa výkladu profesora z Londýnskej univerzity, ktorý sa na preklade podieľal, sa v tabuľkách spomínajú aj konkrétne následky:
- Zatmenie večer znamenalo príchod chorôb a moru.
- Zatmenie na nesprávnej časti oblohy symbolizovalo prírodné katastrofy, dokonca hroziacu potopu.
- Zatmenie počas rannej hliadky bolo považované za varovanie pred kolapsom celej dynastie.
Niektoré texty sú mimoriadne konkrétne: ak Mesiac zhasol a takmer okamžite sa znova objavil, podľa starých výkladov to predznamenávalo smrť kráľa a zničenie nepriateľského kráľovstva Elam.
Ako sa Babylončania pokúšali odvrátiť osud
Viera v nebeské znamenia nebola len teoretická. Keď sa objavilo niečo, čo kňazi vyhodnotili ako zlý omen, nasledovali rituály určené na zmenu priebehu udalostí. Jedným z najčastejších postupov bolo obetovanie zvierat, pričom z ich vnútorností sa „vyčítalo“, či je hrozba skutočná.
Pokiaľ sa predpoveď potvrdila, pristúpili k ďalším obradom, ktoré mali odvrátiť nešťastie. Prepojenie náboženstva, mágie, politiky a astronómie bolo vtedy úplne prirodzené – svet sa javil ako miesto, kde bohovia neustále vysielajú signály a človek musí správne interpretovať ich vôľu.
Nebeské znamenia ako nástroj viery, aj politickej stratégie
Vedci dnes upozorňujú, že tieto staroveké proroctvá nemusíme chápať úplne doslovne. Časť z nich mohla byť reakciou na reálne udalosti, ako boli choroby či prírodné katastrofy. No rovnako často išlo aj o politický nástroj.
Nebeské javy bolo možné využiť vo svoj prospech: ak sa kráľovi nedarilo alebo musel urobiť nepopulárne rozhodnutia, dalo sa to jednoducho ospravedlniť tým, že „tak to nariadili bohovia“. V spoločnosti, ktorá verila v moc hviezd a Mesiaca, to bol nesmierne účinný spôsob, ako udržať poslušnosť a autoritu.
Minulosť, ktorú teraz vidíme jasnejšie
Umelá inteligencia dnes odkrýva to, čo bolo tisícročia skryté v prachu archeologických depozitárov. Z textov, ktoré kedysi pôsobili ako nezrozumiteľné posolstvá bohov, sa stáva hodnotná výpoveď o živote, viere a politickej moci starovekých civilizácií.
Babylonské tabuľky nám pripomínajú, že pre našich predkov bolo nebo nielen zdrojom údivu, ale aj kľúčovým kompasom, podľa ktorého riadili svoje životy. Aj keď nie všetky závery pôsobia upokojujúco, poskytujú nám mimoriadne vzácny pohľad do minulosti – na svet, v ktorom každý tieň na Mesiaci mohol rozhodovať o osude celých kráľovstiev.
