Pizza patrí medzi najobľúbenejšie jedlá na svete. Každá krajina má svoj spôsob, ako ju pripravuje, no neapolská pizza je tou, ktorá sa považuje za pôvodnú a autentickú. Práve z talianskej Neapole sa rozšírila do celého sveta a vďaka svojej jedinečnosti sa dostala aj na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pôvod a história neapolskej pizze
Korene neapolskej pizze siahajú do 18. storočia, keď vznikla ako jednoduché jedlo pre chudobných obyvateľov Neapola. Išlo o lacnú a rýchlu pochúťku, ktorú si ľudia pripravovali z dostupných surovín – múky, vody, soli, droždia a niekoľkých kúskov zeleniny či syra. Pizza bola pôvodne pouličným jedlom, ktoré sa predávalo priamo z mobilných pecí.
Najstaršia známa pizzeria, Antica Pizzeria Port’Alba, bola otvorená v roku 1738 a funguje dodnes. Považuje sa za kolísku pizzaiolského remesla, ktoré neskôr preslávilo Taliansko po celom svete.
Zrod legendárnej Margherity
V roku 1889 pripravil pizzaiolo Raffaele Esposito špeciálnu pizzu pre kráľovnú Margheritu Savojskú, ktorá bola na návšteve Neapola. Na cesto položil tri jednoduché suroviny – rajčiny, mozzarellu a bazalku, ktoré symbolizovali farby talianskej vlajky.
Z tohto gesta vznikla pizza Margherita, ktorá sa stala symbolom talianskej kuchyne a dodnes je najznámejším variantom pizze na svete.
Tajomstvo úspechu: jednoduché suroviny a presný postup
Neapolská pizza sa od iných druhov odlišuje nielen chuťou, ale aj spôsobom prípravy. Jej základom je cesto z pšeničnej múky, vody, soli a droždia, bez prídavku oleja či cukru.
Cesto musí dlho kysnúť – minimálne 24 hodín, niekedy až 48. Práve tento pomalý proces fermentácie dodáva pizze jej typickú nadýchanosť a ľahkosť. Používa sa len malé množstvo droždia, čo zaručuje lepšiu stráviteľnosť.
Samotné pečenie prebieha v peci na drevo pri teplote 400–485 °C. Pizza sa pečie veľmi rýchlo – približne 90 sekúnd. Vysoká teplota zabezpečí, že cesto je vo vnútri mäkké, zatiaľ čo okraje sú chrumkavé a mierne pripálené, čo jej dodáva charakteristickú vôňu a chuť.
Kvalitné suroviny sú kľúčové
Originálna neapolská pizza sa pripravuje len z niekoľkých presne určených ingrediencií.
Medzi ne patria:
- rajčiny San Marzano, pestované v sopečnej pôde v okolí Vezuvu
- mozzarella di bufala (mozzarella z buvolieho mlieka) alebo fior di latte (z kravského mlieka)
- čerstvá bazalka
- extra panenský olivový olej a
- kvalitná pšeničná múka typu 00.
Práve spojenie jednoduchých, ale kvalitných surovín vytvára výsledok, ktorý je ťažké napodobniť.
Pizza ako kultúrny symbol
V roku 2017 bola tradičná príprava neapolskej pizze – remeslo tzv. pizzaiuoli – oficiálne zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento zápis uznáva nielen samotný recept, ale aj kultúrny význam, spoločenskú tradíciu a odovzdávanie remeselných zručností z generácie na generáciu.
Pizza sa v Neapole nikdy nevnímala len ako jedlo. Je to symbol pohostinnosti, komunity a radosti zo spoločného stolovania. Každý správny pizzaiolo musí dokonale ovládať proces fermentácie cesta, prácu s pecou aj rovnováhu chutí.
Taliani často hovoria, že pizza je jednoduchá, ale iba na prvý pohľad. Dokonalosť sa skrýva v detailoch.
Typické druhy neapolskej pizze
Medzi najznámejšie druhy patria:
- Margherita – klasika s rajčinami, mozzarellou a bazalkou,
- Marinara – jednoduchá pizza s paradajkovým základom, cesnakom a oreganom,
- Capricciosa – s mozzarellou, šunkou, hubami a olivami,
- Diavola – pikantná verzia so salámou a feferónkami,
- Cosacca – stará, skromná pizza s rajčinovým pyré, syrom Pecorino a bazalkou, považovaná za „pizzu chudobných“.
Moderné variácie a tradícia zdieľania
Hoci si neapolská pizza zachováva tradičný charakter, moderné pizzérie často prinášajú nové koncepty. Medzi obľúbené patrí Giro Pizza, pri ktorom sa hosťom servírujú rôzne druhy pizz na zdieľanie – ideálny spôsob, ako ochutnať viac chutí a užiť si spoločenský večer v talianskom duchu.
V Taliansku je pizza dodnes víkendovým jedlom. Rodiny a priatelia sa stretávajú v pizzeriách, kde sa podáva len čerstvo upečená pizza, k nej pivo alebo víno a na záver typický taliansky dezert – napríklad tiramisu.
Ako sa pizza správne je
Pravá neapolská pizza sa je rukami. Trojuholník sa prehne napoly a horný okraj sa preloží tak, aby sa z neho neuvoľnili ingrediencie. Taliani hovoria, že práve takto sa najlepšie cíti jej vôňa, štruktúra aj chuť.
Neapolská pizza je dôkazom, že v jednoduchosti je krása. Stačí niekoľko základných surovín, poctivá práca a tradícia odovzdávaná celé stáročia. Výsledkom je jedlo, ktoré sa stalo globálnym symbolom talianskej kuchyne a ktoré si obľúbili ľudia po celom svete – od malých pizzerií v Neapole až po luxusné reštaurácie na opačnom konci planéty.
