Ešte pred niekoľkými desaťročiami bolo pri rekonštrukcii panelákového bytu takmer samozrejmosťou zbaviť sa umakartu. Materiál, ktorý sa stal typickým znakom kúpeľní a kuchýň v bývalom Československu, bol dlhé roky považovaný za zastaraný pozostatok socializmu. Dnes sa však naň mnohí pozerajú úplne inak.
Zachované umakartové prvky, pôvodný nábytok či vybavenie bytov z druhej polovice 20. storočia sa stávajú predmetom záujmu zberateľov, milovníkov retro dizajnu aj ľudí, ktorí sa venujú histórii bývania. Nejde pritom o návrat umakartových kúpeľní do moderných bytov, ale o rastúce ocenenie predmetov, ktoré dokumentujú jednu významnú etapu každodenného života v Československu.
Umakart bol neoddeliteľnou súčasťou panelákov
Umakart je vrstvený laminátový materiál s tvrdým a pomerne odolným povrchom. V Československu sa vo veľkom rozšíril najmä počas výstavby panelových sídlisk od 60. rokov minulého storočia.
Vďaka svojej nízkej hmotnosti a jednoduchej montáži sa používal pri výrobe prefabrikovaných bytových jadier. Tie umožňovali rýchlu výstavbu tisícok bytov, ktoré mali riešiť nedostatok bývania. Pre niekoľko generácií obyvateľov sa tak umakartové kúpeľne a toalety stali bežnou súčasťou života.
Typické boli farebné steny, malé priestory a štandardizované vybavenie. Práve tieto prvky dnes mnohým pripomínajú obdobie, v ktorom vyrastali.
Po revolúcii nastal masový ústup
Po roku 1989 sa pohľad na umakart výrazne zmenil. Mnohí majitelia bytov začali pri rekonštrukciách odstraňovať pôvodné jadrá a nahrádzať ich murovanými kúpeľňami. Dôvodom bola najmä snaha získať modernejší vzhľad, väčší komfort a viac možností pri úprave priestoru.
Spolu s umakartovými jadrami často mizol aj pôvodný nábytok. Kuchynské linky, skrinky či stoly z obdobia socializmu končili na zberných dvoroch alebo skládkach.
Retro dizajn mení pohľad na starý nábytok
V posledných rokoch však rastie záujem o československý dizajn z 50., 60. a 70. rokov. Zberatelia a milovníci retra vyhľadávajú pôvodný nábytok, svietidlá, hodiny či bytové doplnky, ktoré sa zachovali v dobrom stave.
Osobitnú pozornosť si získavajú aj kusy s umakartovými alebo laminátovými povrchmi. Nie preto, že by boli vzácne v klasickom zmysle slova, ale preto, že predstavujú autentický obraz bývania svojej doby.
Na inzertných portáloch, aukciách a v retro predajniach sa pravidelne objavujú stoly, skrinky či vešiakové steny z obdobia socializmu. Ich ceny sa líšia podľa stavu, veku, výrobcu a záujmu kupujúcich.
Praktické stoly, ktoré prežili desaťročia
Medzi najčastejšie zachované kusy patria kuchynské stoly vyrábané v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Typická bola jednoduchá drevená konštrukcia doplnená doskou s umakartovým alebo laminátovým povrchom.
Najčastejšie sa objavovali vo svetlých odtieňoch a ich hrany bývali chránené kovovými lištami. Mnohé modely bolo možné rozložiť, takže sa z bežného kuchynského stola rýchlo stal väčší jedálenský stôl pre návštevy.
Práve praktickosť a odolnosť prispeli k tomu, že sa veľké množstvo týchto stolov zachovalo dodnes. To však neznamená, že každý kus má automaticky vysokú hodnotu. Cenu ovplyvňuje najmä zachovalosť, pôvodný stav a záujem zberateľov.
Bruselský štýl priniesol do domácností eleganciu
Osobitnú kapitolu predstavuje takzvaný bruselský štýl, ktorý sa v Československu rozšíril po úspechu československého pavilónu na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli.
Pre tento smer boli charakteristické štíhle šikmé nohy, zaoblené línie, ľahká konštrukcia a kombinácia dreva s modernými materiálmi vrátane laminátov. Nábytok pôsobil vzdušnejšie a elegantnejšie než bežné zariadenie domácností.
Mnohé kúsky z tohto obdobia patria aj dnes medzi najobľúbenejšie predmety československého dizajnu. Zachovalé exempláre sa pravidelne objavujú na aukciách a v zbierkach milovníkov retra.
Umakart už nie je len symbolom minulosti
To, čo bolo kedysi považované za znak zastaraného bývania, dnes mnohým pripomína detstvo a domovy ich rodičov či starých rodičov. Umakartové povrchy zároveň predstavujú charakteristický prvok dizajnu druhej polovice 20. storočia.
Záujem sa netýka iba stolov. Vyhľadávané sú aj pôvodné skrine, komody, vešiakové steny, konferenčné stolíky či ďalšie zariadenie, ktoré kedysi tvorilo bežnú súčasť československých domácností.
Retro vlna mení pohľad na socialistické bývanie
Popularita umakartu súvisí so širším návratom k retro dizajnu. Mladšie generácie objavujú predmety, ktoré ich rodičia často bez váhania vyhadzovali. Staré hodiny, elektrospotrebiče, bytové doplnky či nábytok zo socializmu dnes získavajú nových majiteľov.
Tomu zodpovedá aj rastúci záujem múzeí a výstav venovaných každodennému životu v bývalom Československu. Návštevníkov lákajú autenticky zariadené panelákové interiéry vrátane pôvodných kúpeľní, kuchýň a nábytku.
To však neznamená, že by sa ľudia vo veľkom vracali k umakartovým kúpeľniam alebo opúšťali moderné rekonštrukcie. Väčšina majiteľov bytov naďalej uprednostňuje súčasné materiály a modernejšie riešenia. Napriek tomu sa objavujú jednotlivci, ktorí sa snažia zachovať aspoň časť pôvodného charakteru bytov ako pripomienku obdobia, ktoré výrazne ovplyvnilo podobu našich miest.
Najväčšiu hodnotu má pôvodný stav
Pri retro nábytku platí podobné pravidlo ako pri starožitnostiach – najcennejšie bývajú zachovalé a autentické kusy. Pôvodné povrchy, kovanie či výrobné štítky sú pre zberateľov často hodnotnejšie než neodborné úpravy alebo renovácie.
Samozrejme, nie každý kus nábytku zo socializmu automaticky predstavuje cenný zberateľský predmet. Jeho hodnotu ovplyvňuje vek, dizajn, zachovalosť, počet zachovaných kusov aj aktuálny dopyt na trhu.
Jedno je však isté. Predmety, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi končili na skládkach, dnes nachádzajú nových majiteľov a získavajú druhý život. Umakart, ktorý bol dlhé roky symbolom zastaraného bývania, sa tak postupne stáva súčasťou rastúceho záujmu o československé dizajnové dedičstvo.
