Keď sa povie sojka, vrana alebo straka, väčšina z nás si predstaví celkom obyčajných vtákov, ktorých môžeme stretnúť v lese alebo na dvore. Vedci však už dlhé roky upozorňujú, že tieto druhy patria medzi najinteligentnejšie operence na svete. Čeleď vránovitých (Corvidae), kam patria, je známa mimoriadnou schopnosťou učiť sa, riešiť problémy a zapamätať si rôzne situácie.
Sojky – odborníčky na skrývanie potravy
Sojky poznáme najmä podľa belasých pierok na krídlach. To, čo je na nich fascinujúce, je ich pamäť. Sojky si totiž ukladajú potravu do desiatok až stoviek skrýš a dokážu sa k nim po dlhých týždňoch alebo mesiacoch vrátiť.
Nejde pritom o malé zásoby – niektoré druhy dokážu ukryť stovky až tisíce semien. Výskumy na „scrub jays“ (amerických sojkách) ukázali, že tieto vtáky si vedia zapamätať čo uložili, kde to je a dokonca aj kedy to tam dali. Ak potrava rýchlo podlieha skaze, uprednostnia jej rýchle vyzdvihnutie pred odolnejšími semenami.
Zaujímavé je aj to, že ak majú pocit, že ich pri ukrývaní niekto sleduje, dokážu potravu neskôr premiestniť inam. To poukazuje na ich schopnosť prispôsobiť sa a predvídať správanie iných – čo je v živočíšnej ríši vzácne.
Vrany – čierni géniovia so zmyslom pre logiku
Vrany pôsobia nenápadne, no v skutočnosti patria medzi najlepšie preskúmané inteligentné vtáky. Jedným z klasických experimentov je tzv. Aesopov test. Vrane sa dá nádoba s vodou a plávajúcou potravou. Ak chce odmenu, musí hádzať do nádoby kamienky, čím hladina vody stúpne. Vrany tento test zvládajú bez problémov – dokazujú tým schopnosť logického myslenia a pochopenia príčiny a následku.
Ďalšou známou schopnosťou vrán je rozpoznávanie ľudských tvárí. V experimentoch si pamätali ľudí, ktorí im spôsobili hrozbu alebo nepríjemnosť, a vedeli varovať pred nimi aj ostatné vrany. Tento poznatok ukazuje, že majú výnimočnú pamäť a schopnosť sociálnej komunikácie.
Vrany však nie sú len praktické, ale aj hravé. Boli pozorované pri tom, ako si „hádzali“ predmety, alebo ako opakovane vykonávajú činnosti, ktoré pôsobia ako zábava. To naznačuje, že ich správanie nie je len účelové, ale zahŕňa aj formu hry.
Straky – vtáky so sebauvedomením
Straka s výrazným čierno-bielym perím a dlhým chvostom je často považovaná za „zlodejku“. Pravda je, že občas odnesie drobný predmet, ktorý ju zaujme, ale jej povesť je vo veľkej miere prehnaná.
Z vedeckého pohľadu je však straka zaujímavá z iného dôvodu. V roku 2008 bola publikovaná štúdia, podľa ktorej straky prešli tzv. zrkadlovým testom. Vedci im umiestnili farebnú značku na miesto, ktoré samy nevideli. Keď sa pozreli do zrkadla, snažili sa značku odstrániť. Tento test sa považuje za jeden z indikátorov sebauvedomenia – schopnosti rozpoznať sám seba. U zvierat je to veľmi vzácne, podobnú schopnosť prejavili len niektorí primáti, delfíny, kosatky, slony a zopár ďalších druhov.
Čo ich spája?
Sojky, vrany aj straky patria do jednej čeľade a majú mnoho spoločných znakov:
- výnimočnú pamäť
- schopnosť riešiť problémy
- vysokú prispôsobivosť
- bohaté sociálne správanie
Tieto vlastnosti ich odlišujú od väčšiny vtákov a zaraďujú medzi najinteligentnejšie tvory, aké môžeme voľne pozorovať v prírode.
Záver
Aj keď nám môžu pripadať obyčajné, tieto vtáky v sebe skrývajú schopnosti, ktoré by sme skôr čakali u cicavcov či dokonca u ľudí. Sojky s ich pamäťou, vrany s logickým myslením a straky so schopnosťou sebapoznania ukazujú, že inteligencia v prírode má mnoho podôb.
Nabudúce, keď uvidíte sojku, vranu alebo straku na dvore, spomeňte si, že nejde len o „obyčajného vtáka“ – pozeráte sa na jedného z najbystrejších obyvateľov našej prírody.
