Výber potravín ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale aj životné prostredie. Najnovší výskum britských vedcov ukazuje, že už jednoduchá zmena – nahradenie jednej porcie hovädzieho mäsa rybou raz za týždeň – môže znížiť uhlíkovú stopu stravovania a zároveň prispieť k zdravšiemu jedálničku. Hoci štúdia vychádzala z údajov zo Spojeného kráľovstva, jej závery sú zaujímavé aj pre Slovensko, kde spotreba rýb dlhodobo zaostáva za výživovými odporúčaniami.
Výskumníci z Univerzity v Bristole a Univerzity v Southamptone analyzovali stravovacie návyky približne 4 000 britských domácností a modelovali, ako by rôzne zmeny jedálnička ovplyvnili emisie skleníkových plynov do roku 2050. Jedným zo scenárov bolo nahradenie jednej porcie hovädzieho steaku týždenne lososom pochádzajúcim z domácej produkcie. Výsledky naznačili, že aj takáto malá zmena by mohla významne znížiť emisie spojené so stravovaním a zároveň pomôcť ľuďom priblížiť sa k odporúčanému príjmu rýb.
Video o vplyve živočíšnej výroby na životné prostredie:
Červené mäso netreba vyradiť, dôležité je jeho primerané množstvo
Odborníci sa zhodujú, že červené mäso nemusí zo stravy úplne zmiznúť. Problémom je najmä jeho nadmerná konzumácia, predovšetkým ak ide o priemyselne spracované výrobky, ako sú salámy, párky či klobásy.
Dlhodobé vedecké poznatky ukazujú, že vysoký príjem červeného a spracovaného mäsa je spojený so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu, niektorých druhov rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení. Práve preto mnohé národné aj medzinárodné výživové odporúčania radia obmedziť jeho množstvo a častejšie siahať po iných zdrojoch bielkovín.
Ryby prinášajú cenné živiny
Ryby patria medzi potraviny s vysokou výživovou hodnotou. Obsahujú kvalitné bielkoviny, vitamín D, jód, selén a pri mastných druhoch aj omega-3 mastné kyseliny EPA a DHA, ktoré podporujú správnu činnosť srdca, mozgu a zraku.
Európske aj slovenské výživové odporúčania odporúčajú zaradiť ryby do jedálnička aspoň raz až dvakrát týždenne. Nemusí pritom ísť len o dovážaného lososa. Dobrou voľbou môžu byť aj sladkovodné ryby chované na Slovensku alebo v okolitých krajinách, napríklad kapor, pstruh, zubáč, sumec či sivoň.
Nie všetky druhy mäsa zaťažujú životné prostredie rovnako
Výroba potravín predstavuje významný zdroj emisií skleníkových plynov. Najväčšiu uhlíkovú stopu má spravidla hovädzie a jahňacie mäso, pretože ich produkcia je spojená s vysokými emisiami metánu a veľkou spotrebou pôdy aj vody. Bravčové mäso má nižšiu uhlíkovú stopu ako hovädzie, no stále vyššiu než hydina alebo väčšina rastlinných zdrojov bielkovín.
Naopak, ryby z udržateľných zdrojov, hydinové mäso či strukoviny môžu predstavovať ekologickejšiu alternatívu. Skutočný vplyv na životné prostredie však závisí aj od spôsobu chovu, spracovania a dopravy potravín.
Model britských vedcov naznačil, že nahradenie jednej porcie hovädzieho mäsa rybou raz týždenne by mohlo významne znížiť emisie skleníkových plynov súvisiace so stravovaním. Presná výška úspory však závisí od viacerých faktorov vrátane spôsobu produkcie potravín a stravovacích návykov populácie.
Slováci stále jedia málo rýb
Spotreba rýb na Slovensku patrí dlhodobo medzi nižšie v Európskej únii. Mnohí ľudia si ich doprajú najmä počas vianočných sviatkov, zatiaľ čo počas zvyšku roka zostáva hlavnou súčasťou jedálnička bravčové a hydinové mäso.
Výživoví odborníci preto odporúčajú jedálniček viac spestriť. Nemusí ísť o radikálnu zmenu – už občasná náhrada červeného mäsa rybou alebo strukovinami môže zvýšiť príjem prospešných živín a prispieť k pestrejšiemu stravovaniu.
Dôležitý je aj pôvod potravín
Pri výbere potravín zohráva úlohu aj ich pôvod. Ak je to možné, odborníci odporúčajú uprednostňovať lokálnych producentov. Kratšia prepravná vzdialenosť môže znížiť emisie spojené s dopravou a zároveň podporuje domácich farmárov a výrobcov.
Samotná doprava však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje uhlíkovú stopu potravín. Významnú úlohu zohráva aj spôsob pestovania plodín, chovu zvierat, využívanie energií či spracovanie potravín.
Aj malé zmeny môžu mať veľký význam
Autori štúdie zdôrazňujú, že ich cieľom nie je presviedčať ľudí, aby úplne prestali jesť mäso. Oveľa realistickejšie je postupne meniť stravovacie návyky a častejšie zaraďovať ryby, strukoviny alebo iné kvalitné zdroje bielkovín.
Aj zdanlivo drobná zmena, ktorú dokáže dlhodobo dodržiavať veľká časť populácie, môže podľa odborníkov priniesť pozitívny efekt. Prospeje nielen zdraviu jednotlivcov, ale pri rozšírení podobných návykov môže prispieť aj k znižovaniu environmentálnej záťaže spojenej s výrobou potravín.
