Ak sa tieto malé obojživelníky rozhodnú usadiť vo vašej záhrade, môžete to považovať za veľké šťastie. Ropuchy sú totiž tiché a nenápadné, no zároveň mimoriadne užitočné pomocníčky, ktoré dokážu udržať vašu záhradu v rovnováhe. Navyše ich prítomnosť pomáha zachovať ohrozený druh obojživelníkov, ktorých v našej prírode neustále ubúda.
Život viazaný na vodu len raz do roka
Ropuchy potrebujú vodu iba v období jarného rozmnožovania. Vtedy do nej kladú svoje vajíčka spojené do dlhých, slizovitých reťazcov, ktoré môžu mať aj niekoľko metrov. Samičky ich omotávajú okolo vodných rastlín, aby sa vajíčka udržali v teplejšej vode blízko hladiny – ďalej od chladného, bahnitého dna, kde by sa ich vývoj mohol spomaliť alebo prerušiť.
Vajíčka ropúch sú pochúťkou pre mnohých obyvateľov jazierok a tónin – od hmyzu až po malé rybky. Preto ich samičky kladú tisíce, aby aspoň niekoľko jedincov prežilo a dospelo.
Záhradné jazierka ako oázy života
Pre ropuchy sú hotovým rajom záhradné jazierka bez rýb, husto osadené vodnými a bahennými rastlinami. Takéto miesta im aspoň sčasti nahrádzajú miznúce mokrade a tône, ktoré z našej krajiny postupne vymizli. Že sa ropuchy dokážu dobre prispôsobiť, dokazuje aj zaujímavý príklad z Fakultnej nemocnice v Olomouci. Práve tam sa rozhodli rozmnožovať vzácne ropuchy zelené, ktoré si ako miesto pre život vybrali nemocničnú fontánu.
Vedenie nemocnice ich prítomnosť privítalo a starostlivosť o fontánu prispôsobilo ich potrebám. Údržba prebieha pod dohľadom odborníkov a pacienti si môžu vychutnávať jemné „cvrkanie“, ktorým sa tieto žaby ozývajú – na rozdiel od bežného kvákania totiž ropuchy zelené vydávajú nežný, melodický zvuk.
Ako sa správať, keď sa ropuchy zabývajú vo vašom jazierku
Ak máte v záhrade jazierko s čerpadlom, ktoré uvádza vodu do pohybu (čo je žiaduce najmä pri kúpacích jazierkach), a ropuchy doň nakladú vajíčka, je dobré myslieť aj na ne. Od chvíle, keď sa začnú liahnuť pulce, až do momentu, kým sa premenia na malé žabky, čerpadlo radšej vypnite.
Vodu môžete počas tohto obdobia udržiavať čistú pomocou špeciálnych baktérií – tie pulcom neublížia a jazierku pomôžu. Navyše, samotné pulce robia výbornú prácu, pretože poctivo čistia kamene, steny i listy rastlín od rias. Keď sa neskôr menia na malé žabky, potrebujú možnosť pomaly sa dostať na breh – napríklad pomocou kamienkov či plytkého sklonu brehu.
Pre dospelé žaby už čerpadlo nepredstavuje žiadne riziko, pokiaľ nie je prúd príliš silný. Niektoré druhy – najmä skokany – dokonca radi posedávajú pri hladinovom prúdení ako v malej „vírivke“. Ropuchy však mimo obdobia rozmnožovania trávia väčšinu času na súši, kde nachádzajú potravu aj úkryt.
Tiché nočné lovkyne slimákov a hmyzu
Cez deň sa ropuchy ukrývajú pod kameňmi, starými pňami, v húštinách alebo pod hromadami konárov. S príchodom noci však ožívajú. Vyjdú zo svojich úkrytov a s neuveriteľnou obratnosťou lovia slimáky, larvy a drobný hmyz. Na jar, keď sú slimáky ešte malé a pohyblivé, dokážu ropuchy výrazne znížiť ich populáciu v záhrade.
Ich lov je fascinujúci – pohybujúcu sa korisť zachytia bleskovým výpadom svojho lepkavého jazyka. Aby však mohli ropuchy plniť túto prirodzenú funkciu „biologického ochrancu“, záhrada by mala byť čo najviac bez pesticídov. Ropuchy sú mimoriadne citlivé na akékoľvek chemikálie v pôde či vo vode a ich výskyt v záhrade je preto znakom zdravej prírody.
Ich ohrozenie pramení práve z úbytku prirodzených vodných plôch, znečistenia a dopravnej premávky, ktorá často prekáža ich jarným migráciám za rozmnožovaním.
Ako im pomôcť prečkať zimu
Ropuchy sú aktívne približne od marca do októbra. Na jeseň sa začínajú pripravovať na zimný odpočinok, ktorý prežijú v stave strnulosti – bez pohybu, vody či potravy. Aby však prežili mráz, potrebujú bezpečný úkryt.
Pomôcť im môžete veľmi jednoducho: na nakyprenú pôdu nasypte hromadu lístia a konárov, pod ktorú sa ropuchy môžu zahrabať. Vhodné sú aj suché kamenné múriky s väčšími škárami, ideálne tie, ktoré stoja pri svahu alebo sú z oboch strán otvorené. Ak ich vyplníte čiastočne zeminou, drobnými kamienkami a kúskami zhnitého dreva, vytvoríte dokonalý zimný úkryt.
Zaujímavé správanie pri párení
Samičky ropúch bývajú spravidla väčšie a robustnejšie ako samce – a to nie náhodou. Samce si ich často nesú na chrbte až k vode, čím šetria čas a energiu. Keď samička začne klásť vajíčka, samec ju pevne objíma a vypúšťa spermie priamo do vody – oplodnenie teda prebieha vonkajším spôsobom.
Niekedy sa však stane, že iný samec súpera jednoducho z chrbta zhodí a zaujme jeho miesto. Tí, ktorí ostanú „na ocot“, sa zvyknú chytať iných samcov – zrejme v snahe nezostať úplne bokom od diania.
Najznámejšie druhy ropúch
Ropucha zelená (Bufotes viridis) – drobná žabka s atraktívnym zelenkastým vzorovaním. Má rada teplé a suchšie prostredie – nájdeme ju v záhradách, vinohradoch aj na poliach. Na rozmnožovanie však potrebuje plytké nádrže s vodou. Obľubuje štrkové záhony, vresoviská a vyhriate lúky.
Ropucha obyčajná (Bufo bufo) – veľmi prispôsobivý druh, ktorý dokáže prežiť aj v záhradách bez jazierka. Po rozmnožovaní sa často presúva aj niekoľko kilometrov od vody, no každú jar sa vracia na miesto, kde sa sama narodila.
Ropucha krátkonohá (Epidalea calamita) – vyhľadáva piesočnaté brehy a suché pieskovne, kde sa cez deň zahrabáva. Ohrozujú ju však dobre mienené rekultivácie, ktoré jej berú útočisko. Ak jej pri jazierku pripravíte slnečné miesto z piesku a štrku, môže sa stať vašou vernou susedkou.
Ropuchy sú jedny z najnenápadnejších, no zároveň najdôležitejších obyvateľov záhrad. Ich prítomnosť prináša nielen ekologickú rovnováhu, ale aj prirodzenú ochranu pred škodcami. Ak im doprajete trochu priestoru, vodu na rozmnožovanie a bezpečný zimný úkryt, odmenia sa vám zdravšou, živšou a vyváženejšou záhradou.
