Vianoce v období socializmu (najmä v 60. až 80. rokoch 20. storočia) mali v Československu odlišný charakter než dnes. Boli ovplyvnené politickým režimom, plánovaným hospodárstvom a obmedzenou ponukou tovaru. Napriek tomu si zachovali množstvo tradičných zvykov, ktoré sa v rodinách dodržiavali naprieč regiónmi.
Skromnejšie sviatky ako dôsledok doby
V porovnaní so súčasnosťou boli Vianoce menej konzumné. Ponuka v obchodoch bola obmedzená, najmä pokiaľ ide o darčekový tovar, potraviny zo zahraničia či moderné technológie. Väčšina domácností preto plánovala sviatky vopred a spoliehala sa na to, čo bolo dostupné.
Exotické ovocie, ako mandarínky či pomaranče, sa v obchodoch objavovalo najmä pred Vianocami a v obmedzenom množstve. Ich kúpa bola pre mnohé rodiny spojená s čakaním v radoch, čo bolo typickým znakom zásobovania v socializme.
Domáce pečenie ako bežná súčasť príprav
Vianočné koláče sa piekli takmer výlučne doma. Nebolo to len otázkou tradície, ale aj praktickej nutnosti – hotové koláče či cukrovinky boli v obchodoch málo dostupné alebo úplne chýbali. Recepty sa v rodinách odovzdávali ústne alebo v zošitoch a jednotlivé druhy koláčov sa líšili najmä podľa regiónu.
Medzi najčastejšie pripravované druhy patrili linecké koláče, medvedie labky, vanilkové rožky a suché pečivo s dlhou trvanlivosťou. Pečenie prebiehalo postupne počas decembra, keďže mrazničky a skladovacie možnosti boli obmedzené.
Výzdoba z dostupných materiálov
Vianočná výzdoba bola jednoduchá a vychádzala z toho, čo bolo bežne dostupné. Stromčeky sa zdobili najmä sklenenými ozdobami domácej výroby, papierovými reťazami, slamennými dekoráciami alebo sušeným ovocím. Elektrické svetelné reťaze existovali, no neboli samozrejmosťou v každej domácnosti.
Dekorácie sa používali opakovane niekoľko rokov a ich výmena bola skôr výnimočná. Vôňa ihličia a sviečok patrila k typickým znakom sviatočnej atmosféry.
Darčeky s obmedzeným výberom
Výber vianočných darčekov bol výrazne menší než dnes. Sortiment hračiek bol obmedzený a niektoré žiadané výrobky, ako autodráhy, stavebnice alebo kvalitnejšie bábiky, sa objavovali len sporadicky. Ich získanie často záviselo od známostí alebo včasného nákupu.
Bežnými darčekmi boli aj knihy, oblečenie, školské potreby, platne alebo praktické predmety do domácnosti. Deti spravidla dostávali menej darčekov než dnes, čo zodpovedalo možnostiam trhu aj finančnej situácii rodín.
Tradičný štedrovečerný stôl
Štedrovečerná večera mala v Československu ustálenú podobu. Najrozšírenejšou kombináciou bol vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Kapre sa predávali živé, často v provizórnych stánkoch na uliciach miest a obcí.
Ponuka ďalších potravín bola limitovaná a sviatočné menu sa len málo obmieňalo. Práve vďaka tomu sa vytvoril jednotný obraz štedrovečerného stola, ktorý bol podobný vo väčšine domácností.
Čo robí tieto Vianoce „retro“
Z dnešného pohľadu sa Vianoce za socializmu označujú ako „retro“ najmä preto, že boli menej zamerané na spotrebu a viac na rodinné zvyky. Ich podoba však nebola výsledkom dobrovoľnej skromnosti, ale dôsledkom ekonomických a spoločenských podmienok tej doby.
Napriek obmedzeniam si ľudia zachovávali vianočné tradície, ktoré pretrvali dodnes. Práve kontinuita zvykov, jednotný priebeh sviatkov a opakovateľnosť rituálov robia z vtedajších Vianoc historicky zaujímavý fenomén, ktorý sa dnes často porovnáva so súčasným, výrazne komerčnejším poňatím sviatkov.
