Pestovanie rajčín patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske činnosti. Od výsevu semien cez starostlivosť o priesady až po prvé dozrievajúce plody však uplynie niekoľko mesiacov práce. O to väčšie sklamanie prichádza vo chvíli, keď sa na zdanlivo zdravých rajčinách objavia praskliny. Nejde pritom len o estetický problém. Poškodené plody sa rýchlejšie kazia a môžu sa stať vstupnou bránou pre plesne, baktérie či hnilobu.
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov možno praskaniu rajčín predísť. Stačí pochopiť, prečo k nemu dochádza, a upraviť niekoľko pestovateľských návykov.
Najčastejšou príčinou je kolísanie vlhkosti
Najčastejším dôvodom praskania plodov je nerovnomerný prísun vody. Ak rastlina prežíva dlhšie obdobie sucha, rast plodov sa spomalí a ich šupka postupne stvrdne. Keď následne príde výdatný dážď alebo rastlinu výdatne zalejete, korene začnú rýchlo prijímať vodu a dužina sa zväčší rýchlejšie, než sa dokáže natiahnuť pevnejšia šupka. Výsledkom sú praskliny.
Podobná situácia môže nastať aj počas horúcich letných dní, keď sa po prudkých dažďoch alebo intenzívnej zálievke rast plodov náhle zrýchli.
Aké praskliny sa na rajčinách objavujú?
Na plodoch možno pozorovať dva najčastejšie typy poškodenia.
Radiálne praskliny vznikajú od stopky smerom nadol. Zvyčajne sú hlbšie a predstavujú väčšie riziko, pretože cez ne ľahšie prenikajú mikroorganizmy spôsobujúce hnilobu.
Koncentrické praskliny vytvárajú kruhy okolo stopky. Väčšinou bývajú plytšie a často sú dôsledkom menších výkyvov vo vlhkosti pôdy alebo rýchleho rastu plodu.
Pravidelná zálievka je základ úspechu
Najlepšou prevenciou je udržiavať pôdu čo najrovnomernejšie vlhkú. Rajčiny neznášajú dlhé obdobia sucha striedané nadmerným zalievaním.
Najvhodnejšie je:
- zalievať pravidelne podľa počasia,
- vodu smerovať ku koreňom, nie na listy ani plody,
- zalievať skoro ráno alebo večer, keď sa voda neodparuje tak rýchlo,
- prispôsobiť množstvo vody typu pôdy a aktuálnym teplotám.
Po výdatných dažďoch už množstvo prijatej vody ovplyvniť nemožno, no pravidelná starostlivosť počas celej sezóny výrazne znižuje riziko praskania.
Mulč pomáha udržať stabilnú vlhkosť
Veľkým pomocníkom je mulčovanie. Vrstva organického materiálu obmedzuje odparovanie vody z pôdy a zmierňuje prudké výkyvy vlhkosti.
Použiť môžete napríklad:
- slamu,
- posekanú trávu bez semien,
- kompost,
- drevnú štiepku alebo kôru.
Mulč navyše obmedzuje rast buriny a počas horúcich dní pomáha udržiavať nižšiu teplotu pôdy.
Niektoré odrody praskajú menej
Veľký význam má aj genetika. Niektoré odrody majú pevnejšiu a pružnejšiu šupku, vďaka čomu lepšie znášajú kolísanie vlhkosti.
Pri výbere semien alebo priesad sa oplatí sledovať informácie výrobcu. Mnohé moderné odrody sú šľachtené práve s dôrazom na vyššiu odolnosť voči praskaniu.
Dá sa popraskaná rajčina ešte zjesť?
Áno, pokiaľ sú praskliny len plytké, čerstvé a plod nevykazuje známky plesne, hniloby alebo nepríjemného zápachu. Takéto rajčiny je však vhodné spotrebovať čo najskôr, pretože sa skladujú výrazne kratšie.
Ak sú praskliny hlboké, objaví sa mäknutie dužiny, plesňový povlak alebo začínajúca hniloba, plod už radšej nekonzumujte.
Zber neodkladajte
Ak sa blížia dažde alebo už prvé plody začínajú praskať, oplatí sa dozreté a takmer dozreté rajčiny pozbierať skôr. Mnohé odrody bez problémov dozrejú aj po zbere pri izbovej teplote, pričom sa zníži riziko ďalšieho poškodenia.
Prevencia prinesie najlepšie výsledky
Praskanie rajčín síce nemožno úplne vylúčiť, pretože veľkú úlohu zohráva aj počasie, správnou starostlivosťou sa však dá jeho výskyt výrazne obmedziť.
Najdôležitejšie zásady sú:
- udržiavať rovnomernú vlhkosť pôdy,
- zalievať pravidelne ku koreňom,
- používať mulč,
- vyberať odolnejšie odrody,
- zrelé plody zbierať priebežne.
Aj keď príroda dokáže záhradkárov občas potrápiť, dôsledná starostlivosť sa väčšinou odmení bohatou úrodou zdravých a chutných rajčín. A práve tie sú najväčšou odmenou za mesiace práce strávené v záhrade.
