Príbeh Franklinovej expedície patrí medzi najväčšie záhady námornej a polárnej histórie. Keď britský objaviteľ Sir John Franklin v máji 1845 vyplával s cieľom nájsť severozápadnú námornú cestu spájajúcu Atlantický a Tichý oceán cez kanadskú Arktídu, očakával sa významný geografický objav. Namiesto toho sa výprava skončila tragédiou a všetkých 129 mužov, ktorí sa na nej zúčastnili, zahynulo.
Dnes, takmer dve storočia po zmiznutí expedície, sa vedcom podarilo odhaliť identitu ďalších štyroch jej členov. K objavu prispela moderná analýza DNA v kombinácii s genealogickým výskumom a spoluprácou so žijúcimi príbuznými členov posádky.
Ambiciózna výprava, ktorá sa zmenila na katastrofu
Franklinova expedícia vyplávala z Anglicka na dvoch lodiach HMS Erebus a HMS Terror. Ich úlohou bolo dokončiť mapovanie severozápadného priechodu, jednej z posledných veľkých nepreskúmaných námorných trás 19. storočia. Obe lode boli na svoju dobu moderne vybavené a britské námorníctvo od expedície očakávalo úspech.
V septembri 1846 však plavidlá uviazli v ľade pri ostrove King William Island na území dnešného kanadského Nunavutu. Posádka zostala odrezaná od sveta. Sir John Franklin zomrel v roku 1847 a v apríli 1848 sa zostávajúcich 105 mužov rozhodlo opustiť lode a pokúsiť sa dostať na juh. Nikomu sa to nepodarilo a celá expedícia napokon zahynula.
Počas nasledujúcich desaťročí pátracie výpravy nachádzali len roztrúsené kostrové pozostatky, osobné predmety a ďalšie stopy, ktoré postupne pomáhali skladať mozaiku posledných dní expedície.
Video o celej expedícii:
DNA odhalila identitu ďalších štyroch mužov
Výskumný tím z University of Waterloo analyzoval genetický materiál získaný z kostrových pozostatkov objavených na ostrove King William Island. DNA následne porovnal so vzorkami poskytnutými žijúcimi potomkami príbuzných členov expedície.
Vďaka tomu sa podarilo identifikovať štyroch mužov:
- William Orren, skúsený námorník z HMS Erebus
- David Young, sedemnásťročný lodný učeň z HMS Erebus
- John Bridgens, správca dôstojníckych kajút na HMS Erebus
- Harry Peglar, poddôstojník slúžiaci na HMS Terror
Počet členov expedície, ktorých identitu sa podarilo potvrdiť pomocou DNA, sa tak zvýšil na šesť. Už skôr boli identifikovaní strojný dôstojník John Gregory a kapitán James Fitzjames.
Záhada Harryho Peglara vyriešená po viac ako 160 rokoch
Najväčšiu pozornosť vzbudilo potvrdenie identity Harryho Peglara. Keď boli v roku 1859 objavené ľudské ostatky spolu s dokumentmi známymi ako „Peglar Papers“, mnohí bádatelia predpokladali, že patria práve jemu.
Neskôr sa však objavili pochybnosti. Nájdený muž mal totiž na sebe oblečenie, ktoré viac pripomínalo výstroj sluhu dôstojníkov než uniformu skúseného poddôstojníka. Niektorí historici preto usudzovali, že Peglarove dokumenty mohol niesť iný člen posádky.
Najnovšia analýza DNA však spor definitívne uzavrela. Nájdené pozostatky skutočne patrili Harrymu Peglarovi.
Miesta nálezov prinášajú nové poznatky
Pozostatky Williama Orrena, Davida Younga a Johna Bridgensa boli objavené v oblasti Erebus Bay. Podľa vedcov to naznačuje, že v posledných dňoch života sa pravdepodobne pohybovali spolu s ďalšími preživšími členmi expedície a nezomierali osamotene.
Harry Peglar bol nájdený približne 130 kilometrov od Erebus Bay. Jeho identifikácia je významná aj preto, že ide o prvého člena posádky HMS Terror, ktorého totožnosť bola potvrdená pomocou DNA.
Výskumníci zároveň uviedli, že pri novo identifikovaných pozostatkoch sa nenašli známky poškodenia kostí, ktoré by naznačovali kanibalizmus. Takéto stopy boli v minulosti zdokumentované len pri niektorých ďalších členoch expedície.
Mnohé otázky zostávajú nezodpovedané
Napriek tomu, že sa v posledných rokoch podarilo objaviť vraky lodí HMS Erebus aj HMS Terror a genetický výskum priniesol množstvo nových informácií, osudy väčšiny členov expedície zostávajú neznáme. Zo 129 mužov, ktorí v roku 1845 vyplávali do Arktídy, bolo doteraz pomocou DNA jednoznačne identifikovaných len šesť.
Vedci preto pokračujú v genealogickom pátraní a hľadajú ďalších potomkov príbuzných členov posádky. Každá nová vzorka DNA môže pomôcť odhaliť identitu ďalších obetí jednej z najväčších polárnych tragédií v dejinách.
Franklinova expedícia mala otvoriť novú kapitolu britského námorného objavovania. Namiesto triumfu sa stala symbolom neúspechu a ľudského boja s nehostinnou prírodou. Vďaka modernej genetike však po takmer 180 rokoch postupne získavajú mená muži, ktorí zmizli v arktickom ľade a na dlhé desaťročia zostali len anonymnými obeťami jednej z najznámejších výprav histórie.
