V posledných rokoch odborníci zaznamenávajú v strednej Európe čoraz častejší výskyt kliešťov rodu Hyalomma. Hoci nejde o úplne nový druh, jeho nálezy sú častejšie než v minulosti. Súvisí to najmä s otepľovaním klímy a s tým, že larvy a nymfy týchto kliešťov sa do našich končín dostávajú na sťahovavých vtákoch.
Tieto kliešte vzbudzujú pozornosť nielen svojou veľkosťou, ale aj odlišným spôsobom vyhľadávania hostiteľa. Na rozdiel od kliešťa obyčajného totiž nečakajú len na steblách trávy, ale dokážu sa za vhodným hostiteľom aj aktívne pohybovať.
VIDEO: Kliešť Hyalomma sa od bežných druhov líši tým, že hostiteľa dokáže aktívne vyhľadávať. Pozrite si, ako vyzerá.
Do našich končín ich prinášajú sťahovavé vtáky
Kliešte rodu Hyalomma sú prirodzene rozšírené najmä v Afrike, na Blízkom východe a v južnej Európe. Počas migrácie ich do strednej Európy prenášajú vtáky, na ktorých sa prisajú ešte v oblastiach ich prirodzeného výskytu.
Aj v Česku boli v posledných rokoch opakovane potvrdené nálezy dospelých jedincov, predovšetkým na koňoch. Ojedinelé prípady boli zaznamenané aj v ďalších krajinách strednej Európy. Odborníci ich výskyt priebežne sledujú, no zatiaľ nejde o druh, ktorý by bol u nás bežne rozšírený.
Na prvý pohľad zaujme svojou veľkosťou
Dospelý kliešť Hyalomma patrí medzi najväčšie druhy kliešťov v Európe. V porovnaní s kliešťom obyčajným je výrazne robustnejší a má dlhšie nohy. Typickým poznávacím znakom sú svetlé a tmavé pruhy na končatinách, podľa ktorých sa dá pomerne ľahko rozpoznať.
Najčastejšie napáda kone, hovädzí dobytok, jelene a ďalšie veľké cicavce. Príležitostne sa však môže prisať aj na človeka.
Hostiteľa aktívne vyhľadáva
Najväčší rozdiel oproti kliešťovi obyčajnému spočíva v jeho správaní.
Bežný kliešť obyčajný zvyčajne čaká na tráve alebo nízkych rastlinách, kým okolo neho prejde vhodný hostiteľ. Hyalomma sa však po zaznamenaní pohybu, telesného tepla alebo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu dokáže po zemi aktívne presúvať smerom k zvieraťu alebo človeku. Neznamená to však, že človeka prenasleduje na veľké vzdialenosti.
Môže prenášať nebezpečné ochorenia, u nás je riziko zatiaľ veľmi nízke
Vo svojich prirodzených oblastiach výskytu patrí Hyalomma medzi prenášačov vírusu krymsko-konžskej hemoragickej horúčky. Toto závažné vírusové ochorenie sa vyskytuje najmä v niektorých častiach Afriky, Ázie a južnej Európy.
Samotný výskyt tohto kliešťa však ešte neznamená, že predstavuje zdravotné riziko. Aby mohol vírus prenášať, musel by byť kliešť infikovaný a zároveň by sa ochorenie muselo udržiavať medzi miestnymi zvieratami. Takéto podmienky zatiaľ na Slovensku ani v Česku nie sú potvrdené.
Najväčším rizikom zostáva kliešť obyčajný
Aj keď Hyalomma púta veľkú pozornosť, z pohľadu verejného zdravia je pre obyvateľov Slovenska naďalej oveľa významnejší kliešť obyčajný.
Práve ten každoročne spôsobuje veľké množstvo prípadov lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Vďaka miernym zimám zostávajú kliešte aktívne počas čoraz dlhšej časti roka, preto sa s nimi možno stretnúť už skoro na jar a často až do neskorej jesene.
Ako sa pred kliešťami chrániť?
Ochrana pred kliešťami je rovnaká bez ohľadu na ich druh.
Pri pobyte v prírode sa odporúča nosiť dlhé nohavice, pevnú uzavretú obuv a svetlejšie oblečenie, na ktorom si kliešťa ľahšie všimnete. Účinnou prevenciou je aj používanie repelentov určených proti kliešťom.
Po návrate z lesa, lúky alebo záhrady je dôležité dôkladne si prezrieť celé telo. Zvýšenú pozornosť treba venovať podkolenným jamkám, slabinám, podpazušiu, krku, oblasti za ušami a vlasovej časti hlavy.
Ak objavíte prisatého kliešťa, odstráňte ho čo najskôr pomocou pinzety alebo špeciálnej pomôcky na vyberanie kliešťov. Miesto po odstránení vydezinfikujte a počas nasledujúcich dní sledujte, či sa neobjaví rozširujúce sa začervenanie alebo iné príznaky ochorenia.
Hoci kliešte rodu Hyalomma svojím vzhľadom vzbudzujú rešpekt a správajú sa odlišne ako kliešť obyčajný, odborníci zdôrazňujú, že dôvod na obavy zatiaľ nie je. Najúčinnejšou ochranou zostáva prevencia, používanie repelentov a dôkladná kontrola tela po každom pobyte v prírode.
