Dlhé roky sa predpokladalo, že veľká časť Amazónie bola len riedko obývaným územím bez väčších civilizačných centier. Archeologický výskum z posledných rokov však tento názor zásadne mení. V oblasti Llanos de Mojos na severe Bolívie sa podarilo objaviť rozsiahle sídliská kultúry Casarabe, ktoré dokazujú, že v pralesoch existovali organizované spoločnosti s premyslenou infraštruktúrou.
Video z oblasti
Na YouTube je dostupný dokumentačný materiál, ktorý vizuálne zachytáva princípy LiDAR skenovania a ukazuje zábery z regiónu. Slúži ako doplnok k archeologickým údajom a približuje, ako technológia odhaľuje skryté štruktúry.
Objav umožnilo letecké laserové skenovanie
Oblasť bola dlhodobo ťažko preskúmateľná pre mimoriadne hustú vegetáciu. Archeológovia preto využili technológiu LiDAR, ktorá dokáže laserovými impulzmi preniknúť cez koruny stromov a presne zmapovať terén. Na vrtuľník bol upevnený laserový senzor, ktorý vysielal milióny pulzov za sekundu a vytvoril podrobný digitálny model krajiny.
Vďaka tejto technológii sa pod vegetáciou objavili tvary a štruktúry, ktoré boli celé stáročia neviditeľné.
Čo všetko sa podarilo odhaliť?
Skenovanie prebehlo na území približne 200 km². Výsledkom bolo odhalenie 26 sídlisk kultúry Casarabe, pričom 11 z nich dovtedy nebolo zaznamenaných. Táto civilizácia existovala v období približne 500 – 1400 n. l.
Najväčšie centrá regiónu
- Cotoca – približne 147 hektárov
- Landívar – približne 315 hektárov
Tieto rozmery naznačujú, že išlo o významné regionálne osídlenie, ktoré malo funkčný urbanistický poriadok, hoci odlišný od klasických miest známych z iných častí sveta.
Hlinené monumenty a prepracovaná krajina
V regiónu boli identifikované:
- veľké zemné mohyly vysoké až okolo 20 metrov
- rozsiahle terasové plošiny
- stavby v tvare písmena U
- komplexná sieť vyvýšených ciest
- kanály a hrádze
- tisíce vyvýšených poľnohospodárskych polí
Tieto štruktúry sú vytvorené prevažne z hliny. Hoci niektoré mohyly majú čiastočne pyramidálny tvar, nejde o kamenné pyramídy podobné tým egyptským či mezoamerickým.
Vodné hospodárstvo, ktoré predbehlo svoju dobu
Llanos de Mojos je oblasť s extrémnymi sezónnymi zmenami – počas dažďov sa mení na rozsiahle mokrade, v období sucha na savanu. Obyvatelia kultúry Casarabe dokázali tieto podmienky využiť vo svoj prospech.
Vďaka LiDAR skenovaniu sa potvrdilo, že krajinu pretvorili pomocou:
- vyvýšených komunikácií
- zavlažovacích a odvodňovacích kanálov
- hrádzí na usmerňovanie vody
- poľnohospodárskych polí navrhnutých tak, aby zostali úrodné aj počas sezónnych záplav
Tieto úpravy dokazujú vysokú mieru organizácie a znalostí miestnej hydrológie.
Terra preta: umelo vytvorená úrodná pôda
V oblasti boli nájdené aj vrstvy tzv. terra preta – pôdy, ktorú vytvorili pôvodní obyvatelia pridaním uhlíka, organického materiálu a keramických zvyškov. Táto pôda má výnimočné vlastnosti a podporuje teóriu, že obyvatelia regiónu pestovali plodiny systematicky a vo väčšom rozsahu než sa predpokladalo.
Koľko ľudí žilo v regióne?
Presné počty nie sú známe, no rozsah sídlisk, stavieb a poľnohospodárskych úprav naznačuje, že oblasť mohla uživiť desiatky tisíc obyvateľov. Tento odhad zásadne mení predstavu o tom, ako husto bola Amazónia v minulosti osídlená.
Objavy ohrozuje moderné odlesňovanie
Archeologické lokality v súčasnosti čelia riziku v dôsledku rýchleho rozširovania poľnohospodárstva a masívneho odlesňovania. Mnohé z nich môžu byť zničené skôr, než sa ich podarí podrobne preskúmať.
Overené a pravdivé závery
✔ V Bolívii sa nachádzajú rozsiahle sídliská kultúry Casarabe.
✔ Objavené boli pomocou leteckého LiDAR skenovania.
✔ Stavby sú hlinené, nie kamenné pyramídy.
✔ Systém ciest, hrádzí, kanálov a polí dokazujú pokročilé hospodárenie.
✔ Región bol pravdepodobne omnoho husto osídlený, ako sa kedysi predpokladalo.
✔ Objavy sú publikované v renomovaných vedeckých zdrojoch.
