Jeseň býva pre záhradkárov obdobím veľkého upratovania. Kto si dá záležať a všetko dôkladne vyčistí, ten má na jar o starosti menej. No nie vždy platí, že odstrániť všetko je tá najlepšia voľba. Niektoré druhy rastlín, ktoré bežne považujeme za nechcený burinový porast, majú na jeseň a počas zimy svoju dôležitú úlohu. Ak ich necháme na mieste, môžeme tým pomôcť prírode aj našej záhrade viac, než by sme čakali.
Prečo sa oplatí ponechať trochu „divočiny“
Väčšina ľudí má rada dokonale upravenú záhradu – čisté záhony, pokosený trávnik a žiadny kúsok buriny na dohľad. Ale záhrada je predsa len súčasťou širšieho ekosystému a v ňom má každý organizmus svoje miesto. Trocha prirodzenej divočiny, trebárs v zadnom kúte pozemku, dokáže poskytnúť cenný úkryt pre drobné živočíchy a užitočný hmyz. Nemusí ísť o zanedbanú plochu, skôr o vedome ponechaný kúsok priestoru, ktorý poslúži prírode počas chladnejších mesiacov.
Útočisko pre hmyz
Medzi rastliny, ktoré majú význam aj cez zimu, patrí napríklad starček obyčajný alebo pŕhľava dvojdomá. V ich hustejšom poraste si nájde bezpečný úkryt množstvo užitočného hmyzu, najmä lienky sedem bodkové, ktoré na jar oceníme pri boji s voškami. Pŕhľava je navyše dôležitou hostiteľskou rastlinou pre húsenice viacerých druhov motýľov. Ak ju ponecháme na záhrade, na jar nás môžu potešiť čerstvo vyliahnuté babôčky a ďalšie pestré druhy motýľov, ktoré záhrade dodajú život a farbu.
Burina ako zimná ochrana pre vtáky
Niektoré buriny neslúžia len ako úkryt, ale aj ako zdroj potravy pre vtáctvo. Na jeseň a v zime, keď je hmyzu málo, sa semienka rastlín stávajú doslova pokladom. Najmä bodliaky a pichliače produkujú semená, ktoré sú neodolateľnou pochúťkou pre stehlíky. Ich pevné stonky navyše vydržia aj silnejšie mrazy a poskytujú vtákom krmivo až do chvíle, kým nezmizne posledné semienko.
Dobrou voľbou je ponechať aj púpavy či šťaveľ, pretože ich semená obsahujú veľa tukov a bielkovín, ktoré sú pre vtáky v zime nenahraditeľné. Takto si môžeme do záhrady prilákať sýkorky, vrabce či iné spevavce, ktoré vďaka potrave u nás prečkajú aj tuhšie mrazy. Neraz sa môže objaviť aj veverička alebo iný drobný cicavec, ktorý nájde v záhrade potrebnú výživu.
Semienka ako prírodná zásobáreň
Za zmienku stoja aj semienka pŕhľavy, ktoré sú známe svojimi liečivými účinkami. Pre človeka predstavujú zdravý doplnok stravy, ale pre vtáctvo sú výborným zdrojom energie počas chladných dní. Ak ich neodstránime, ponúkneme opereným návštevníkom hodnotnú potravu, ktorú by inde ťažko hľadali.
Záhrada, ktorá dýcha životom
Živá záhrada plná vtákov, motýľov a užitočného hmyzu pôsobí oveľa prirodzenejšie a zaujímavejšie než sterilný priestor, kde nezostane ani lístok buriny. Samozrejme, nikto nehovorí o tom, že by sme mali prestať s údržbou a nechať záhradu úplne zarásť. Ide skôr o premyslený kompromis – časť ponecháme prírode a zvyšok si upravíme podľa svojich predstáv.
Možno práve teraz nastal vhodný čas na zmenu zaužívaných postupov. Západný svet sa čoraz viac snaží hľadať cestu späť k prírode a hľadá rovnováhu medzi moderným životom a prirodzeným kolobehom. Aj my môžeme začať tým, že sa nebudeme usilovať o absolútnu dokonalosť, ale ponecháme trochu priestoru pre voľnú prírodu. Naša záhrada tak nebude len miestom práce a úrody, ale aj harmonickým priestorom, ktorý podporí život v jeho rozmanitosti.
