Pri upratovaní povaly, pivnice či starej chalupy sa občas objavia predmety, ktoré sa roky považovali za obyčajné haraburdy. Niektoré z nich však dnes zažívajú veľký návrat a zaujímajú nielen milovníkov retro domácností, ale aj zberateľov. Medzi takéto legendy patrí aj remoska – elektrická pečiaca misa, ktorá bola kedysi neoddeliteľnou súčasťou tisícok československých kuchýň.
Aj keď dnešné domácnosti využívajú moderné rúry, teplovzdušné fritézy, multifunkčné hrnce či inteligentné kuchynské spotrebiče, remoska si svoje miesto stále dokázala udržať. Mnohí na ňu nedajú dopustiť ani po desaťročiach, pretože je jednoduchá, spoľahlivá a pri príprave menších porcií jedla aj úspornejšia ako klasická rúra.
Ak ju teda nájdete odloženú v skrini alebo na chalupe, nemusí ísť len o spomienku na minulosť. Niektoré staršie modely majú medzi zberateľmi svoju hodnotu.
Video:
Spotrebič, ktorý prežil celé generácie
Remoska si získala popularitu najmä v druhej polovici 20. storočia. Jej konštrukcia bola mimoriadne jednoduchá – tvorila ju hliníková nádoba a špeciálne veko s elektrickým vykurovacím telesom. Práve ohrievané veko zabezpečovalo rovnomerné pečenie pokrmov bez potreby klasickej rúry.
Jednou z najväčších výhod bola minimálna poruchovosť. Na rozdiel od dnešných spotrebičov neobsahovala citlivú elektroniku, displeje ani komplikované ovládanie. Vďaka tomu nie je výnimočné, že mnohé remosky vyrobené pred niekoľkými desaťročiami fungujú dodnes.
Majitelia často hovoria, že ide o jeden z najspoľahlivejších kuchynských spotrebičov, aké sa v Československu vyrábali.
Myšlienka vznikla po návšteve Švédska
Za vznikom remosky stál český elektrotechnik Oldřich Homuta. Inšpiráciu našiel počas pracovnej cesty do Švédska, kde sa stretol s elektrickým hrncom určeným na varenie. Chýbala mu však možnosť piecť jedlá podobne ako v klasickej rúre.
Po návrate domov začal spolupracovať s Jindřichom Uherom a Antonínom Tyburcom na vývoji vlastného zariadenia. Ich cieľom bolo vytvoriť jednoduchý elektrický spotrebič, ktorý by dokázal piecť bez potreby veľkej rúry.
Prvé funkčné prototypy vznikali približne v rokoch 1953 až 1955 v malej pražskej dielni. Pôvodne niesli označenie HUT, ktoré vzniklo spojením začiatočných písmen priezvisk všetkých troch konštruktérov – Homuta, Uher a Tyburec.
Odkiaľ pochádza názov Remoska?
Prvé výrobné série sa vyrábali v Zdiciach. Neskôr sa produkcia presunula do Kostelca nad Černými lesmi, kde vznikla väčšina remosiek, ktoré poznali československé domácnosti. Podľa dostupných údajov bolo do ukončenia výroby v roku 1991 vyrobených približne 1,5 milióna kusov.
Samotný názov Remoska sa začal používať až neskôr. Odvodzuje sa od názvu podniku Remos, ktorého názov vznikol zo slov Revize, Elektro, Montáže, Opravy a Servis. Ochranná známka Remoska bola oficiálne zaregistrovaná 21. júla 1964 a postupne sa stala známou prakticky v celom Československu.
Prečo bola v domácnostiach taká obľúbená?
Obľuba remosky nespočívala iba v jej jednoduchosti. Spotrebič umožňoval pripravovať široké spektrum jedál bez veľkej rúry. Používal sa na pečenie mäsa, hydiny, zemiakov, zapekaných cestovín, zeleniny, ale aj koláčov, báboviek či kysnutého pečiva.
Keďže sa ohrieval iba samotný vnútorný priestor nádoby, spotreboval pri menších porciách menej elektrickej energie ako klasická rúra. Práve úsporná prevádzka patrí medzi výhody, ktoré majitelia oceňujú aj dnes.
Remoska bola zároveň obľúbeným pomocníkom na chatách, chalupách či v menších bytoch, kde nebola veľká rúra samozrejmosťou.
Prišla kríza, no legenda nezanikla
Po spoločenských zmenách na začiatku 90. rokov sa na trh dostalo množstvo zahraničných kuchynských spotrebičov. Mikrovlnné rúry, moderné elektrické rúry či nové typy varných zariadení postupne vytlačili remosku z popredia záujmu.
Výroba v Kostelci nad Černými lesmi bola preto v roku 1991 ukončená a zdalo sa, že známy spotrebič definitívne zmizne z trhu.
Nestalo sa tak. V roku 1994 získal licenciu technik Jiří Blažek, ktorý výrobu obnovil vo Frenštáte pod Radhoštěm. Remoska sa vrátila do obchodov v modernizovanej podobe a vyrába sa dodnes.
Má stará remoska zberateľskú hodnotu?
Odpoveď znie – áno, ale nie každá.
Staré remosky sa pravidelne objavujú v bazároch, starožitníctvach aj na internetových aukciách. Ich hodnota závisí od viacerých faktorov. Rozhoduje najmä vek spotrebiča, technický stav, zachovanie pôvodných dielov, kompletné príslušenstvo, funkčnosť aj aktuálny záujem kupujúcich.
Bežné používané kusy sa často predávajú za niekoľko desiatok eur. Ak však ide o veľmi zachovalé modely z prvých výrobných sérií alebo o menej rozšírené vyhotovenia, ich cena môže byť výrazne vyššia. Neexistuje však univerzálna suma – konečnú hodnotu vždy určuje dopyt na trhu a ochota konkrétneho zberateľa zaplatiť.
Pred prípadným predajom sa preto oplatí porovnať ceny podobných modelov v internetových aukciách alebo sa poradiť so zberateľmi historických elektrospotrebičov.
Skôr než ju vyhodíte, oplatí sa ju prezrieť
Ak pri upratovaní objavíte starú remosku po rodičoch alebo starých rodičoch, nemusí skončiť v zbernom dvore. Môže stále spoľahlivo slúžiť v kuchyni, ale zároveň predstavuje zaujímavý kus histórie československého priemyslu.
Aj po viac než siedmich desaťročiach od svojho vzniku zostáva remoska dôkazom, že kvalitne navrhnutý spotrebič môže prežiť celé generácie. A v niektorých prípadoch môže byť okrem nostalgickej spomienky aj predmetom, za ktorý sú zberatelia ochotní zaplatiť viac, než by ste čakali.
