Uprostred vyprahnutej krajiny dnešného Ománu sa nachádza pohrebisko, ktoré patrí k najvýznamnejším nálezom posledných rokov. Tím z Archeologický ústav Akademie věd ČR tu objavil najstarší známy megalitický kolektívny hrob v južnej Arábii, datovaný približne do prvej polovice 5. tisícročia pred n. l. Ide o obdobie vzdialené približne 7 000 rokov.
Video k výskumu
Video, ktoré približuje prácu archeológov, náročnosť terénu a spôsob, akým sa podobné nálezy vyhodnocujú.
Najstarší známy megalitický hrob v regióne
Lokalita Wadi Nafūn je suchá riečna dolina vo vnútrozemí Ománu. Česko-ománsky tím tu od roku 2020 systematicky skúma masívnu kamennú stavbu, v ktorej sa nachádzajú pozostatky približne 70 jedincov rôzneho veku.
Radiokarbonové datovanie ukazuje, že hrob využívali komunity v priebehu viac ako troch storočí. Znamená to, že nejde o ojedinelý pohreb, ale o dlhodobo udržiavané miesto s rituálnym či spoločenským významom.
Archeologička k tomu uvádza, že monument musel byť výsledkom spolupráce viacerých skupín a pravdepodobne slúžil ako spoločné ceremoniálne miesto.
Ako českí vedci zrekonštruovali stravu ľudí z neolitu
Ománske prostredie je extrémne suché a horúce, čo takmer vylučuje zachovanie organických zvyškov. Kolagén, ktorý sa štandardne používa na stravové analýzy, sa tu jednoducho nezachoval.
Výskumníci preto použili analýzu bioapatitu, trvácnej minerálnej zložky zubnej skloviny. Tá dokáže uchovať chemické informácie aj po tisícročiach.
Vedci skúmali izotopy:
- stroncia – pôvod a mobilita jedincov
- uhlíka a kyslíka – typ prostredia a stravy
- dusíka – postavenie v potravinovom reťazci
Čo izotopy potvrdili – a čo nie?
Výsledky izotopov dusíka ukázali vysoké hodnoty, ktoré sa bežne spájajú s konzumáciou živočíchov nachádzajúcich sa na vrchole morského potravinového reťazca.
Odborníci to interpretujú ako pravdepodobnú konzumáciu mäsa veľkých morských živočíchov, medzi ktoré patria aj žraloky. Vedecky ide o opodstatnenú hypotézu, nie o absolútne definitívny záver – izotopy to totiž nepriamo naznačujú, no neidentifikujú konkrétny druh.
Antropológ vysvetľuje, že podľa doterajších výsledkov mohol byť žralok alebo iné veľké morské predátory významným zdrojom bielkovín u analyzovanej populácie.
Fyzické nálezy podporujú hypotézu o love žralokov
Priamo v okolí hrobu archeológovia objavili prívesky zo žraločích zubov. To naznačuje kontakt s morským prostredím a môže súvisieť s lovom alebo zberom týchto živočíchov.
Nie je však možné s istotou tvrdiť, či komunita žraloky lovila, alebo získavala zuby z uhynutých jedincov či výmenou s inými skupinami. Všetky interpretácie zostávajú otvorené, hoci kombinácia izotopov a nálezov zubov lov naznačuje ako pravdepodobnú možnosť.
Zuby odhalili aj ďalší zaujímavý detail
Na zuboch niektorých pochovaných jedincov sa našli stopy opotrebovania, aké sa bežne spája s používaním zubov ako pomocného pracovného nástroja – napríklad pri spracovaní kože alebo šliach. Takéto správanie je známe aj z iných neolitických komunít.
Čo z toho dnes vedci vyvodzujú?
Objav z Wadi Nafūn je dôležitý z troch dôvodov:
- Ide o najstarší doteraz doložený megalitický kolektívny hrob v južnej Arábii.
- Izotopová analýza poskytuje priamy dôkaz o intenzívnom využívaní morských zdrojov, čo mení doterajšie predstavy o tamojších komunitách.
- Výskum ukazuje, že ľudia žijúci vo vnútrozemí dokázali udržiavať kontakt s pobrežím, čo naznačuje širšie sociálne a ekonomické väzby.
Tieto fakty spolu naznačujú, že praveké obyvateľstvo južnej Arábie bolo oveľa prispôsobivejšie a organizovanejšie, ako sa kedysi predpokladalo.
